Pripomínať si jedným dychom slovenského herca výnimočného talentu a charizmy mocného chlapáka s prvým Bondovým dievčaťom, švajčiarskou herečkou Ursulou Andressovou, sa môže sprvu javiť ako mierne odťažité. No náhoda to predurčila tak, že to zvodné dievča, ktoré jedného dňa v bikinách vykráčalo z mora a celkom obalamutilo Seana Conneryho, sa narodilo presne v ten istý deň, mesiac aj rok ako náš Vlado Müller.
A okrem toho, že aj pred kamerami debutovali v rovnakom roku - 1954, v čase keď sa v Londýne premiérovala bondovka Doktor No (1962), u nás šla práve do kín partizánka Bílá oblaka (1962) o osudoch obyvateľov vypálenej dedinky, v ktorej hral Müller partizána Kozačuka.
Herecké začiatky s kolegyňou Oľgou Rúfusovou v Nitrianskom krajovom divadle kde pôsobil do roku 1966. (zdroj: TASR)Svet bol rozdelený na dve polovice a v každej sa filmová história napĺňala podľa kontextu doby. No obaja herci do svojho herectva neopakovateľne vložili tromfy, ktoré od života dostali. Ursula Andress svoje dokonalé krivky a pohľad bohyne ženstva a Müller svoj mohutne urastený zjav hrdinu na čele družiny a nezabudnuteľný basbarytón, ktorým keď čosi zavelil, otriasala sa aj zem pod nohami.
Kým však Ursula bude 19. marca oslavovať životné jubileum, to posledné, ktoré bolo dopriate Müllerovi, boli šesťdesiatiny v roku 1996. Pár mesiacov po nich, 20. júna predčasne zomrel, podľahol zákernému ochoreniu.
Veliteľ a partizán
Nejde to inak, každý musí hrať s tým, čo má, a v časoch, ktoré žije. Slovenské kino, divadlo, televízia aj rozhlas, všade tam, kde Vlado Müller pôsobil, zo scenárov doby postavy priam volali po osobnosti jeho hereckých kvalít a človečích rozmerov.
A Müller odpovedal vkladom intuitívne priameho herectva a napĺňal ich svojou osobnosťou. Kto ho raz videl a počul hrať, tomu sa dodnes jeho prejav a hlas vynoria v mysli. Dojem z jeho herectva bol jednoducho intenzívny. Burácajúci, neoblomný, idúci v ústrety svojmu osudu.
