Família oslávila v januári pätnásť rokov od svojho vzniku. Spomínate si na prvý diel?
Samozrejme. Chceli sme zobraziť obyčajnú petržalskú rodinu s troma deťmi, čím žijú, aké majú problémy. Neplánovali sme ísť do detailov, nevedeli sme, že žena zvažuje rozvod, muž pije a je dlhodobo bez práce. Keď sme ich spovedali, pani sa zrazu rozrozprávala. Cítila obrovskú úľavu, že to môže niekomu povedať. Pre mnohých je to psychoterapia.
Neprekáža im, že verejná?
Musí to byť typ človeka, ktorý vie a chce o svojich problémoch rozprávať. Nie introvert. Dozvedeli sme sa, že deti sa za otca hanbia, on miesto toho, aby si hľadal prácu, chodí s kamarátmi do krčmy, najmladší chlapec, asi trinásťročný sa zajakáva a deti v škole sa mu smejú.
Nezhorší sa situácia v rodine, ak sa o ich problémoch dozvie okolie?
Boli aj názory, že je nevhodné rozoberať príliš osobné problémy, že deťom ublíži, ak sa napríklad zverejní, že ich otec je alkoholik. Prvých desať rokov bola Família publicistikou reláciou, do štúdia chodili psychológovia Dušan Fabián a Miron Zelina. Oni nás ubezpečovali, že ak rodina doteraz svoje problémy nevyriešila, tak relácia sama osebe im už neublíži, môže len pomôcť. Okolie aj tak vie, že otec pije. Mne sa ich slová potvrdili aj v praxi.
Ako?
V mnohých prípadoch prestalo okolie rodinu odsudzovať. Ako keby zrazu pochopilo, v akej zložitej situácii sa nachádza a že deti to tam majú ťažké. V prípade petržalskej rodiny sa spolužiaci prestali chlapcovi smiať a začali mu pomáhať s učením. Podľa mňa úplne podvedome a intuitívne pochopili celú situáciu.
Máte rodiny rozdelené do kategórií podľa typu problémov?
