Aj pre českého režiséra Jana Němca bol 21. august 1968 rozhodujúci deň. Bol vtedy v uliciach a na 35-milimetrový film nakrúcal prvé minúty invázie a prvé prejavy občianskeho odporu.
Už vedel, že v československej televízii budú nepoužiteľné a snažil sa ich teda prepašovať na Západ. Čo sa mu aj podarilo. Dokumentárny film Oratórium pre Prahu sa už o mesiac premietal v New Yorku.
Jan Němec zomrel vo veku 79 rokov. Časť života musel z pochopiteľných dôvodov prežiť za hranicami, jeho nekompromisné postoje nedovolili, aby svoju filmovú kariéru rozvíjal a napĺňal doma.
V zahraničí už vedeli, kto prichádza, Němec patril k partii tvorcov, ktorí vytvárali obdivovanú československú novú vlnu.
Jan Němec (12.7.1936 - 18.3.2016) (zdroj: ČSFD)Vďaka za svadobné video
Inšpirovaný literárnym textom Arnošta Lustiga nakrútil v roku 1964 Démanty noci. Film o dvoch mladých mužoch, ktorí utiekli pred koncentrákom, je dodnes iný ako väčšina toho, čo sa o holokauste nakrúca.
Realizmus nebol pre Němca jediným zákonom, do svojho príbehu vpustil aj ducha surrealizmu a nebál sa ani istej snivosti. S upozornením, že sen sa ľahko mení na nočnú moru, ktorá v životoch ľudí pretrvá, aj keď v okolitom svete zavládne relatívny pokoj a mier.
Komunistov podráždil filmom O slavnosti a hostech z roku 1966. Keď jeho surreálne podobenstvo o moci dešifrovali, nadobudli pocit, že sa im vysmieva.
Slobodu v tvorbe potom Němec hľadal v Nemecku, Británii a v Spojených štátoch, v Kalifornii sa potešil príchodu videa a zarobil na svadobných videách.
Zároveň však novú technológiu považoval za zásadnú pre nezávislú kinematografiu. Nakrúcanie s relatívne nízkym rozpočtom ho povzbudilo, aby svoj film sprístupnil zadarmo na internete. To bol prípad jeho Nočných hovorov s matkou z roku 2001.
Ani Klaus, ani Zeman
Němcov veľký kamarát bol režisér Pavel Juráček, obrovský talent, ktorý sa v obmedzujúcich hraniciach nemohol nikdy rozvinúť. Juráček zomrel pár mesiacov pred revolúciou, on ešte dostal šancu vrátiť sa domov a tvoriť.
Aj po roku 1989 zostal kriticky naladený, nemal rád Zemana ani Klausa, keď dostal v televízii slovo, sťažoval sa na to, že ľudia sa len podvádzajú a klamú. Sám však musel znášať kritiku, neubránila ho pred ňou ani všeobecná úcta verejnosti k jeho minulosti.
Jeho film Heart Beat 3D, ktorý pred šiestimi rokmi nakrútil ako prvý Čech v troch rozmeroch, nemal úspech ani u kritiky, ani u divákov.
