Po tridsiatich piatich rokoch sa vraciate k filmovej adaptácii prózy Ladislava Balleka. Čím je vám tento autor blízky?
Ballek je výborný rozprávač. Mal napočúvané príbehy, ktoré sa v malom pohraničnom mestečku odohrávali po druhej svetovej vojne. Aj román Pomocník a aj druhá kniha o Palánku Agáty, z ktorej som si vybral druhú časť nazvanú Agáva, sú z tohto obdobia. Ballek vedel perfektne vystihnúť atmosféru, ktorá tam panovala. Dokázal ju farbisto opísať svojím zvláštnym poetickým jazykom.
Čím je atmosféra v Palánku taká zaujímavá?
Mesto na južnej hranici prechádzalo z rúk do rúk, často sa tam hranice prekresľovali, a neustále tam prichádzali noví osadníci. Vďaka tomu mali ľudia zvláštnu skúsenosť. Počas svojho života prešli rôznymi režimami, menili sa vlády, dokonca aj úradný jazyk, a tak tam žila zaujímavá pestrá zmes ľudí - Srbi, Chorváti, Nemci, Maďari, Slováci, Česi. Každý si priniesol svoje zvyky, kuchyňu aj mentalitu, život v mestečku sa premiešal a mal svojsky osobitú atmosféru.
A Ballek mal rád aj vôňu agátov a náladu, ktorú mestečku prepožičiavali. Tú južanskú sladkastú vôňu vkladal aj do próz. Tvrdil, že keď zakvitli agáty, muži v Palánku sa zbláznili. Začali dvoriť ženám a správali sa úplne inak. Vôňa na isté obdobie poznačila celé mestečko a vniesla mu kolorit, ktorý sa zaujímavo prejavil už v jeho próze Pomocník, no najmä v Agátoch.
Pomocník bol úspešný film, no istým spôsobom možno aj poplatný danému obdobiu. Navyše, dnes by sme povedali, že k ženám nebol práve lichotivý. Ukázal ich v morálnom úpadku, márnivé a v podstate bez charakteru.
V Pomocníkovi stojí príbeh na jednej rodine, kde matka s dcérou podľahnú práve tomu zvláštnemu koloritu mesta. Ballek skúma vždy charaktery, ktoré prídu do mesta z iného kraja, z odlišného prostredia. Mäsiarsky majster Riečan so svojou dcérou a ženou prišli do južanského pohraničia z Brezna od Bystrice. Prišli do mesta, ktoré nebolo také utrápené a utiahnuté ako stredoslovenské mestečká.
Mesto si žilo svojím operetným spôsobom, pilo a jedlo sa tam až do zúfania, celkom inak ako v chudobnom kraji. A tie dve ženy úplne podľahli nielen kúzlu miesta, ale aj čaru mužského dobýjania, naplneného zvláštnou erotikou. Riečanov pomocník Lančarič vedel premyslene manipulovať so svojím mäsiarskym majstrom a doviedol ho tam, kam chcel, vyžmýkal ho a zničil a narábal rovnako aj s jeho dcérou a manželkou. Preto to vyznieva tak, ako keby boli ženy negatívnym prvkom.
(zdroj: Trigon Production)Aj v Agáve sa objavujú podobné postavy?
Rovnako ako v Pomocníkovi aj v Agáve prichádza do Palánku cudzokrajná dvojica, staviteľ Hampl so svojou mladou ženou. Presťahovali sa z ponurého a vojnou zdevastovaného ukrajinského Užhorodu. Ocitli sa v meste presiaknutom vôňami agátových lesov, ktoré v letných horúčavách prebúdzajú v mužoch bujaré predstavy, v meste, v ktorom žijú ľudia jednou nohou v kostole a druhou v operete, a tak aj Hampla a jeho mladú ženu Naďu tento južanský vír pohltí a zničí.
Rozhodli ste sa napísať nielen scenár, ale film aj zrežírovať. Nenašli ste spriaznenú režisérsku dušu, podobne nadšenú Ballekovou poetikou?
Ballek ma do svojho Palánku doslova vtiahol. Ešte koncom sedemdesiatych rokov sme sa stretli a povodil ma po Šahách, ktoré sa stali predobrazom pre románový Palánok. Porozprával mi veľa zaujímavých detailov o povojnových časoch na južnej hranici, o atmosfére, hovoril o ľuďoch, ktorých osudy sa napokon ani nedostali do románu, ale boli súčasťou koloritu mesta.
Ako vzniká hit: Pomocník Ladislava Balleka Čítajte K Pomocníkovi som sa ešte niekoľkokrát vrátil. Najskôr som ho adaptoval pre divadlo, potom som ho prepracoval na filmový scenár a ešte raz spracoval v televíznej verzii. A niekedy v deväťdesiatom siedmom som sa k Ballekovi vrátil opäť a vybral si príbeh Agávy. Začal som ho adaptovať najskôr pre televíziu. Potom som na dlhý čas tému odložil a neskôr sa k nej opäť vrátil.
To je už takmer dvadsať rokov. Scenár vznikal tak dlho?
Ešte keď bol Ballek veľvyslancom v Prahe, poslal som mu ďalšie verzie na čítanie. O tému mali záujem rôzni režiséri, dokonca sme už aj robili obhliadky a hľadali miesta s podobnou atmosférou, no opäť sa nezačalo nakrúcať. Bolo to zložité aj v tom, že príbeh je založený na jedinečnej atmosfére povojnového mesta, a to sa, žiaľ, nedá vo filme urobiť za lacný peniaz.
Keď už sa to opakovane odkladalo, pred piatimi rokmi som si povedal, že to skúsim zrežírovať sám. Scenár som prepracoval do komornejšej podoby a dominantným sa stal ľúbostný príbeh staviteľa Hampla, jeho ženy Nade a mladého profesora Orešanského. Veľký priestor dostal aj doktor Varga, ktorý je akýmsi pozorovateľom či rozprávačom tohto tragického príbehu.
(zdroj: Trigon Production)A prostredie?
Rezignoval som aj na to, že nájdem podobné mestečko, ktoré bude mať južanskú atmosféru typickú pre túto prihraničnú oblasť. Niečo sa podarilo nájsť v Trnave a nakrúcali sme aj v Eszterházyho zámočku v Želiezovciach a v kaštieli vo Vozokanoch.
Trailer k filmu pôsobí po výpravnej stránke - kostýmy aj dekorácie - honosne.
Dúfam, že podobný pocit ako z traileru bude vyžarovať aj z celého filmu. Museli sme sa však popasovať so všelijakými prekážkami. Kým sme začali nakrúcať, agáty, dôležitý prvok tvorby nálady, už pomaly odkvitli, zachytili sme len posledné dokvitajúce stromy. Čo mi je, samozrejme, ľúto, ale film nestojí len na tom.
V Ballekovom románe je ešte jedna okolnosť dôležitá. A síce, konkrétny rok štyridsaťsedem. Bol to veľmi horúci a suchý rok. Úroda načisto ľahla popolom a zo Sovietskeho zväzu, ktorý nám pomáhal, prišli vlaky plné pšenice. Ten rok bol síce neuveriteľne teplý a celý príbeh sa odohráva počas leta a prázdnin, ibaže - my sme museli nakrúcať prerušovane. Buď pred, alebo po lete.
Do filmu ste obsadili slovenskú hereckú elitu, ako sa vám s nimi pracovalo?
Myslím si, že pre všetkých to bola veľmi zaujímavá a podnetná robota. Od začiatku mi bolo jasné, že príbeh si vyžaduje kvalitných hercov. Konflikty sa neodohrávajú prostredníctvom vonkajších dramatických situácií, ale prebiehajú akoby vnútri postáv.
Bolo nevyhnutné, aby takéto zložité postavy vytvárali kvalitní herci. Obsadil som preto Milana Lasicu, Milana Kňažka, mladého Mareka Geišberga a Katku Šafaříkovú. Ale aj Attilu Mokosa a ďalších - aj do maličkých postáv som obsadil hercov, ktorých mám rád z divadla. Bola to veľmi príjemná práca, aj keď miestami náročná, pretože sme medzi nakrúcaniami mali dlhé pauzy.
