Michael Hjorth (1963) a Hans Rosenfeldt (1964) spolupracovali už ako televízni scenáristi, dnes majú na konte spoločne štyri knihy – s kľúčovou postavou policajného psychológa Sebastiana Bergmanna.
Michael Hjorth je nielen scenárista, ale aj zakladateľ produkčnej spoločnosti. Hans Rosenfeldt prešiel viacerými zamestnaniami, napísal scenáre k vyše dvadsiatim seriálom vrátane seriálu Most. Prvé dve knihy (Temné tajomstvá a Učeň) tejto autorskej dvojice vyšli vo vydavateľstve Ikar, dve pokračovania príbehov o Sebastianovi Bergmannovi vydalo vlani české vydavateľstvo Host (Hrob v horách, Němá dívka). Na otázky Sme odpovedal M. Hjorth.
Podľa viacerých pozorovateľov severskej či švédskej krimi, jej súčasní autori vychádzajú zo základov postavených autorskou dvojicou Maj Sjöwallová a Per Wahlöö. Okrem toho, že ukázali svetu aj nečakanú temnú stránku Švédska, majú ich diela silný sociálny rozmer, kritický k dobovej či súčasnej švédskej politickej a ekonomickej elite. Myslíte si, že krimiliteratúra má mať aj tento tón, aby zaujala čitateľov?
„Prinajmenej to pomáha. Rozprávanie príbehov z prostredia vyšetrovania a ponorenie sa do spoločenských a politických problémov je veľmi účinné. Podľa nás toto je skutočné dedičstvo po Sjöwallovej a Wahlööovi, na ktorých báječne nadviazali Henning Mankell a Stieg Larsson. Nie je to však nevyhnutnosť. My sami tam pri písaní novej knihy nezačíname. Zameriavame sa viac na zápletku a vývoj hlavných postáv. Potom prichádzajú na rad spoločenské aspekty, najmä preto, že sa snažíme podať vzrušujúce príbehy o vrahoch, polícii a obetiach - potom sa už nevyhnutne objavia aj spoločenské a politické otázky.”
Viac ako v iných literatúrach sa v severskej krimi rozmohol trend autorských dvojíc – čo zviedlo dokopy vás dvoch a v čom vidíte prínos takéhoto autorského písania?
„Obaja sme pracovali ako televízni scenáristi, a teda poznali sme sa už roky. V televízii je proces spolupráce veľmi podobný, takže bolo pre nás prirodzené písať spolu. Čo sa týka samotného písania, ak chcete napísať veľa dobrých kníh, je dobré, ak ste na to dvaja. Je to užitočné pri vyhodnocovaní textu, pri vývoji postáv, ale aj vo vzájomnej podpore. Písanie je maratón a niekedy pomáha, že ste dvaja, ak sa dostanete na veľký, strmý kopec.”
Ako sa rozhodujete v situáciách, ak máte odlišný názor napríklad na pointu, vykreslenie postáv? Kto má posledné slovo? Hlasovať predsa nemôžete...
„Základom spolupráce je schopnosť urobiť kompromis, ale v konečnom dôsledku Hans má posledné slovo, aby zladil naše štýly. A zriedkavo nesúhlasíme, skôr sa vzájomne dopĺňame.“
Zrejme nie je celkom jednoduché - pri takom obrovskom množstve každoročne vychádzajúcich krimirománov – udržať si čitateľa novými príbehmi a zápletkami. Máte zdroje informácií aj v policajnom prostredí?
„Nie, to všetko je fikcia. Spravíme si síce rešerše, ale nejdeme veľmi do hĺbky. Naše príbehy nepovažujeme za skutočné. Predstavujú pre nás zábavu s realistickými prvkami.”
Viacerí spisovatelia krimirománov majú za sebou minulosť policajného vyšetrovateľa, čiže disponujú aj osobnou znalosťou policajného prostredia, vyšetrovacích postupov, čím majú istú výhodu oproti spisovateľom laikom. Ako kompenzujete tento „hendikep“? A považujete to vôbec za hendikep?
„Nie, my sme rozprávači príbehov. Chceme, aby nás ľudia hodnotili podľa príbehov, ktoré im prinesieme, a nie podľa vykreslenia prostredia. Tým však nechceme naznačiť, že prostredie nehrá rolu. Štýl, tón, výber zápletky – to všetko je kombinácia minulosti, prítomnosti a fantázie. Podľa nás je sila predstavivosti tou najmenej používanou schopnosťou ľudstva, ale pre spisovateľa tou najdôležitejšou.”
Psychológ Sebastian Bergman je možno najsilnejšou stránkou vašich románov. Osobne sa mi zdá, že v časti súčasnej krimi akoby chýbala tá iná odlišná vecná línia, ktorá dodáva krimirománom faktografickú nasýtenosť a kontakt s iným svetom, ktorý obohacuje dej, postavy a vzťahy v románoch. Prečo ste si zvolili takúto postavu? Kombinácia génia a sukničkára je mimoriadne príťažlivá...
„Vedeli sme, že chceme postavu s komplikovanými povahovými črtami, ktorá by konala deviantne a svojím správaním by sa vymykala z bežného štandardu.
