Zjednávanie, drobné podvádzanie, neľudská byrokratická mašinéria. To nie je Kafka, ale rumunská realita, hovorí režisér CORNELIU PORUMBOIU. V našich kinách má Poklad, veselý film o tom, čo sme podedili z komunizmu.
Toľko stôp po socializme vo filme Poklad vidieť, až sa núti otázka: Budeme niekedy Západom?
„Tak to ešte chvíľu potrvá. Najprv sa musíme vyrovnať s minulosťou, a to práve nie je disciplína, v ktorej excelujeme. Ešte stále sa prejavuje, ako nás Rumunov dejiny dlhé roky zmietali a posúvali z jedného miesta na druhý. Akoby sme žili na pohyblivom piesku: raz sme sa dostali bližšie k Západu, raz zas k Východu. Koncom 19. storočia sme napríklad riešili, či sa inšpirujeme ústavou západného typu. Ukázalo sa, že prijímať len tak cudzie mustry nemá žiaden zmysel, ak to má zostať formou bez obsahu. Ľudia si možno nahovárajú, že patria k Západu, ale myslenie majú ešte stále na Východe.“
Vaši dvaja muži, ktorí si prenajmú detektor kovov, aby našli poklad, sú ešte deťmi komunizmu?
„Jeden pochádza z buržoáz-nej rodiny, ktorej komunisti zhabali majetok, druhý je klasickým príklad Rumuna, ktorý je zaťažený komplexom, že v živote nedosiahol, čo mohol, a preto dúfa, že aspoň jeho syn sa bude mať lepšie. Patria ku generácii, ktorú zasiahol divoký kapitalizmus, ale snaží sa s tým vyrovnať. Keby sa narodili o pár rokov neskôr, mohli by sa ľahšie dopracovať k úspechu. Pretože dnes sa už mladí Rumuni novej realite otvorili, ich myslenie pracuje v novej verzii. Problém im môžu robiť len rodičia, ktorí prepadli nostalgii zo socializmu a snažia sa ju na nich preniesť. To je nebezpečné.“
Vo filme ukazujete, že Rumunov definujú nenápadné podvody, drobné krádeže. Nezdá sa, že by vás to pohoršovalo, skôr používate zhovievavý tón.
„Neustále zjednávania a jemné tendencie k podvádzaniu, to sme jednoducho my. Vôbec sa nesnažím to poprieť. Prežíva u nás aj byrokratická mašinéria, keď o nej písal Kafka, ako keby sa bol na ňu pozrieť. U neho to znelo surreálne, u nás je to realita. Nemôžem povedať, že by ma to netrápilo. Trápi ma, že štát pôsobí ako monštrum, ktoré ubíja jednotlivca, nepočúva ho a nemá s ním vôbec žiadne spojenie.“
Corneliu Porumboiu (40) , jeden z najtalentovanejších režisérov súčasnosti. Najprv zažiaril komédiou 12:8 od Bukurešti, potom filmom Policajný, adj. Za Poklad dostal vlani v Cannes cenu za réžiu v sekcii Istý pohľad. (zdroj: FDC)Ale policajtov prezentujete v zásade ako sympatických a pohodových ľudí.
„Títo policajti sú možno špeciálny prípad, pretože sú z malej dediny, a teda aj prirodzenou súčasťou komunity. Poznajú sa so všetkými, poznajú aj všetkých zlodejov. Ešte by som o nich chcel nakrútiť nejaký film.“
Prečo sú policajti takou obľúbenou figúrkou filmárov?
