Vstúpiť do zrkadla či začarovať oblečenie, aby vám robilo prieky, sú len drobnosti, ktoré dobrý mág využíva na ceste za poznaním. Ale mať pri tom v rukáve britský suchý humor či poetické vyjadrovanie hodné lorda Byrona?
Neil Gaiman o knihe Susanny Clarkovej povedal, že je to najlepšia britská fantasy za ostatných 70 rokov. Nemýlil sa.
Napoleona nepremohol lord Wellington, ale pán Jonathan Strange, toho času mág poverený britskou vládou využiť svoje magické schopnosti v prospech najväčšej mocnosti súdobého sveta. Isto, niektoré nepríjemnosti, ktoré spôsobil, sa musia riešiť ohňom, keď napríklad oživil sedemnásť Neapolčanov a tí potom nevedeli druhýkrát umrieť, tak ich museli spáliť. Ale to sú len drobnosti na ceste za láskou. Aj keď niekedy vás láska núti tancovať až tak, že pretancujete každú noc v spoločnosti ľudí, ktorí tancovali aj pred sto, dvesto, tristo rokmi, v časoch, keď Havraní kráľ vládol naraz Británii, krajine magických duchov féerov či Inozemi, krajine nemŕtvych za hranicami Pekla.
Zdá sa vám znôška vyššie uvedených faktov ako zlátanina nejakej fantasy, zombie hororu, historického románu a ľúbostného príbehu? Nuž, román Jonathan Strange & pán Norrell (Slovart, 2016) z pera britskej autorky Susanny Clarkovej (v príjemnom preklade Olgy Královičovej) je toto všetko dokopy, ale ozdobené britským ironickým rozprávaním hodným najlepšej tradície čaju o piatej s krehkými sušienkami. Susanna Clarková si odniesla viacero literárnych cien, získala cenu Hugo za najlepšiu fantasy v roku 2005, dostala sa medzi kandidátov na Man Booker Prize. Po vydaní sa začalo hovoriť aj o filmovom spracovaní, avšak trvalo desať rokov, kým sa kniha zjavila v podobe filmového seriálu na BBC.
História má alternatívy
Susanna Clarke (1959)
nie je veľmi plodnou autorkou, okrem knihy Jonathan Strange a pán Norell publikovala len poviedkovú knihu Dámy z Grace Adieu a iné poviedky (2006). Narodila sa v Nothinghamme, ale celé svoje detstvo prežila ako dcéra metodistického kňaza na cestách po severnom Anglicku. Pracovala ako vydavateľská redaktorka a učiteľka angličtiny v Španielsku a Taliansku. Dnes žije v Cambridge so svojím manželom, autorom sci-fi Colinom Greenlandom.
Ocitáme sa v prvých rokoch 19. storočia, vek rozumu a osvietenstva je na vzostupe. Najväčším problémom Európy je malý chlapík s veľkými ambíciami a menom Napoleon a jeho vojenská rozpínavosť. V hlbinách decentného anglického vidieka v Yorku sa schádza spoločnosť učencov gentlemanov, ktorí diskutujú s prirodzene anglickým zdvorilým duchom o problematike mágie v Británii, a uvedomujú si, že toto prastaré povolanie je už mŕtve. Hoci oni sami sa považujú za mágov, môžu akurát tak študovať dejiny a teóriu. Skutočná mágia už zanikla, zdá sa.
Lenže, pán Gilbert Norrell, zberateľ magických kníh, vie čosi, čo učenú spoločnosť vystraší – ovláda mágiu. Zároveň je angažovaným britským osvietenským a racionálnym gentlemanom, a hoci oživí sochy v katedrále v Yorku, nechce sa venovať cirkusovým atrakciám. Rozhodne sa venovať svoje služby jeho veličenstvu a britskej armáde v boji proti Napoleonovi. Ale väčšiu slávu v armáde si získa jeho študent a budúci konkurent Jonathan Strange. Samozrejme, mágia v podaní služby armáde nemôže byť iná než veselo žartovná a prekážky, ktoré armádny mág kladie francúzskej armáde, sú ukážkou presne toho typu karikovanej mágie, ktorá vyvoláva príjemné pobavenie.
Anglickosť ako základ humoru
Susanna Clarková sa rozhodla na začiatku 21. storočia stvoriť román jazykom, akým písali Charles Dickens či Jane Austenová. Vylovila z hlbín histórie schopnosť rozprávať príbeh, akurát príjemne rozvláčnym spôsobom, s detailnejšími opismi, záľubou v brilantne vtipných dialógoch, ktoré však nie sú prvoplánovo humorné. Čitateľov, ktorí majú radi vo fantasy brutálnu rýchlosť deja, striedanie súbojov a napätia, môže rozvláčny štýl nepochybne nudiť. Ale čitateľský zážitok je práve v tej schopnosti jazyka hrať sa. Clarkovej román nie je román dobrodružstva, ale práve schopnosti rozprávať, prežívať pocity, diskutovať a hovoriť jazykom vznešeným. A tak sa čítanie stáva rozkošou.
Keď sme pri radosti z objavovania, jednou z najväčších predností a lahôdok knihy je neustála jemná irónia na vznešená anglickosť. Stereotypná, zdržanlivá a snobská londýnska spoločnosť, ktorá si tak zakladá na svojej výnimočnosti, sa počas románu opakovane ukazuje v pokrivenom zrkadle pripomínajúcom práve dickensovské postavičky zmietajúce sa medzi vycibreným jazykom a nízkymi pohnútkami. Komediálnosť knihy však zostáva jemne decentná a v tretej tretine knihy mierne ustupuje v prospech dobrodružnejšieho rozprávania.
Nejedzte knihy!
Jedným z nádherných a pre knihomilov nepochybne vzrušujúcim motívom, ktorý sprevádza celý príbeh, je láska ku knihám, prirodzene, magickým. Gilbert Norrell má vo svojom panstve zbierku tých najzáhadnejších a podľa mnohých „stratených“ kníh, ktorú dopĺňa o najväčšie skvosty z pera najväčších anglických mágov. Mnohé z fiktívnych kníh predstavuje podrobnejšie v poznámkach pod čiarou (v románe je ich temer 200!), ktoré dodávajú knihe ďalší rozmer a dopĺňajú román o množstvo bizarných mikropríbehov.
Norrell vyhľadáva magické kuriozity a jeho najväčšou túžbou sa stáva snaha získať knihu kníh anglickej mágie, knihu samotného stvoriteľa mágie Havranieho kráľa, čiže Johna Uskglassa. Problémom je, že jeden z príbehov hovorí, že knihu zjedol pred desiatkami rokov pri stávke v krčme jeden nehodný strážca, opilec a otec ďalšej tajomnej postavy, pouličného vykladača budúcnosti Vinculusa. A za takúto knihovraždu ho čakala podľa starej anglickej tradície slučka. Vinculus však vidí a vie viac. Nehovoriac o tom, že jeho potetovaná koža je knihou.
Jonathan Strange, Norrellov učeň a neskôr súper, však nie je takým milovníkom kníh, je skôr experimentátorom s magickou mocou. V jeho podaní sa čistá mágia z kníh začína kriviť a otvárať možnosti kontaktov s inými svetmi a temnou stranou čiernej mágie. Postupne sa Strange s Norrellom dostanú do sporu, keďže jeho učiteľ je tajnostkár, tak trocha klamár a chce si udržať svoj vplyv, kým Strange je extrovert, ktorý si chce užiť status magickej hviezdy. Napriek tomu zostáva gentlemanom a britským aristokratom, ktorý chce udržať česť a spravodlivosť aj v momentoch, keď by mágia bola účinnejšia. Na otázku lorda Wellingtona, či môže kúzelník zabiť človeka kúzlom, odpovedá, že kúzelník môže, ale gentleman by niečo také nespravil.
Temnota je hra
Aký by to bol príbeh, keby sa mnoho jeho častí neviazalo na lásku. Lenže, sme v magických krajoch a ani láske sa tu nedarí žiť obyčajným životom. Jedným z prvých kúskov, ktorým si Gilbert Norrell získa úctu v londýnskej spoločnosti, je oživenie krásnej slečny Emmy, ktorá umrela tesne pred sobášom. To sa nerobí, a tak ju Norrell priviedol späť za cenu, že pol jej života bude patriť tej tajomnej, odvrátenej a neznámej sile, féerovi, teda pomocníkovi mága, ktorý vládne nad dušami mŕtvych. A tak sa mladá dáma každú noc oddáva dlhočizným tancovačkám na druhom svete a cez deň žije ako oparená vo svete tomto.
Autorka postupne pridáva ďalšie a ďalšie postavy, ktoré sa prostredníctvom Emmy dostávajú do kontaktu s prostredím za naším svetom a postupne ukazuje silnejúcu moc a pokus o navrátenie mágie do života ľudstva.
Havraní kráľ
Prečítať temer 800-stranovú knihu, navyše písanú jazykom značne starosvetským, chce trocha trpezlivosti. Našťastie, Susanna Clarková svoj príbeh zaľudnila postavičkami, ktoré tvoria pestrofarebnú mozaiku ľudských vzťahov. Nájdeme tu pätolizačov i tajomných sluhov, naivne zamilovanú predavačku i čierneho sluhu, ktorý je však dušou a správaním kráľom, opitých vojakov i vznešené dámy omdlievajúce pri čo i len o zmienke o čomsi záhadnom.
Ako to už v dobrej fantasy býva, to, že okolo nás a v príbehu sú magické postavy a udalosti, ešte neznamená, že tieto postavy nemajú ľudské vlastnosti. Práve naopak, sláva a pýcha, česť a láska, podlosť, zrada a vášeň, sú v texte tými najdôležitejšími hrdinami a antihrdinami. Tak ako v živote.
