Literatúra nemá merné jednotky, nedá sa vážiť a najlepší nie je ten, kto najrýchlejšie napíše najviac slov. Ale literárne ceny patria ku kánonu spoločenského diania, preto je fajn, ak existujú.
V literárnej cene s najvyššou dotáciou pre víťaza, neľakajme sa, nie od štátu, ten z rozpočtu ministerstva kultúry platí výstavbu športových štadiónov a prežívanie cirkví, ide o desaťtisíc pravých eur.
Nie je to veľa, ak híkate, napísať dobrú knihu chce minimálne pol roka i rok sústredenia a väčšina slovenských vydavateľstiev za prácu autorov platí položky ledva prekračujúce desatinnú čiarku.
Ale poďme ku knihám, veď predsa pri umení nejde o peniaze, tlčú nám do hláv, že umenie je vznešené a peniaze nízke. Mimochodom, porota pri hodnotení skonštatovala, že viac kníh neznamená viac kvality a že osvedčené sa vracia. Medzi finalistami nájdeme intímne príbehy, históriu, jazykové hry i realistické rozprávania.
Ženy
Tohtoročnými finalistami ceny Anasoft litera je päť autoriek a päť autorov. Dámy majú prednosť, takže stručne a podľa abecedy, najprv dámy.
Jana Beňová a jej Honeymoon, sladké medové týždne dvoch novomanželov, ktorí sa však ocitnú každý inde. Trochu thriller, trochu poézia v kompaktnom balení, ale hlavne labyrint viet.
Irena Brežná zasa pod názvom Nevďačná cudzinka vstúpila do vôd utečeneckých príbehov. Akurát, že tých našich, po roku 1968.
Reflux Zusky Kepplovej je románom o cudzincoch medzi nami. Stratené existencie, grázlovia a medzi nimi idealistická študentka literatúry. Občas sa vám ozve žalúdok.
Hostina Rút Lichnerovej je zasa taká slovenská antická dráma s posplietanými osudmi, láskami, tragédiami a ironickými poznámkami.
Poslednou finalistkou je Vanda Rozenbergová a jej poviedky Slobodu bažantom, existenciálne ladená kniha o súčasnosti, tyranoch, bláznoch v nás a viere, že ten náš život má napriek skutočnosti aký-taký zmysel.
Nuž, budem politicky nekorektný, za mňa je toto víťazka. Ale porota v zložení literárne vedkyne Zuzana Bariaková a Marta Součková, prekladateľ Stanislav Vallo, literárny vedec Radoslav Passia a z Českej republiky vydavateľ Petr Minařík má právo sa rozhodnúť inak.
Muži
Keby bola osobitne mužská a osobitne ženská kategória, tak by v tej mužskej súťažili medzi sebou, rovnako, ako medzi ženami, už osvedčené literárne mená.
Balla vo Veľkej láske je ironikom, glosátorom banalít i dejinných vecí v bizarnom prostredí nášho milého Slovenska, kde sa dvaja ľudia majú radi.
Dušan Dušek píše roky jednu knihu, akosi na pokračovanie. Ponožky pred odletom sú poviedkami, hravým rozprávaní o všednosti, v ktorej sa dejú zázračné veci. Zväčša sa dejú v jazyku.
Peter Macsovszky našiel Tantalópolis, prízračné mesto, v ktorom vládne byrokracia i tropické ovocie. A medzitým sa pohybuje človek, ktorý si nie je istý ničím.
Zato hrdinovia dokumentárneho románu Pentcho Jara Riháka sú si istí, že ak neujdú z bublajúceho klérofašistického Slovenska, tak sa poberú na druhý svet rýchlejšie, než by sa im páčilo.
Posledným z finalistov je Peter Šulej s románom Spolu, príbehom o minulosti v nás a hyperkonzumnej depresii.
Napínavé čakanie
Nuž, finalisti si môžu obhrýzať nechty a čakať na septembrový verdikt. Čitateľom sa autori predstavia na konci apríla v rámci festivalu v Bratislave. A aby to nebolo len o odborníkoch, môžu sa do hlasovania zapojiť aj tí, ktorí chcú podporiť svojho favorita či favoritku v súťaži o cenu čitateľov.
