Hľadieť na Rómov z osád ako na ľudí, ktorým sa po dlhodobom živote v spoločenských deformáciách rozsypala morálka, ktorí nadpriemerne trpia chorobami, neraz pre ľahostajnosť k privádzaniu potomstva a starostlivosť oň, ktorí majú priemerne nižšie intelektuálne schopnosti, lebo to do nich zakódoval ich odveký svojský spôsob života, nie je rasizmus, ale realizmus.
Kniha Jozefa Hajka Hoď do mňa kameňom (Spolužitie s Rómami na Slovensku) sa mi ako novinárke, aktivistke, ktorá sa dlhé roky venuje rómskej problematike, čítala ťažko. Niekoľkokrát som ju zavrela, ale nakoniec som ju dočítala do konca a usúdila, že stojí za prečítanie.
Zbytočný stereotyp
Kniha je rozdelená do niekoľkých kapitol, ktoré by mali čitateľa oboznámiť s históriou Rómov na Slovensku, ich odlišnosťou od ostatných, rómskou kultúrou, politickým vplyvom, etnicitou. Má vyše štyristo strán, jej čítanie si bude musieť čitateľ rozložiť podľa toho, čo ho najviac zaujíma, a o akú kapitolu má najväčší záujem. Podotýkam, že je naozaj z čoho si vyberať.
Autor knihy sa snažil čerpať z rôznych rozhovorov s rómskymi aktivistami, ale aj odborníkmi, ktorí sa venujú tejto problematike.
Sám opisuje svoje pocity a skúsenosti s Rómami, ako ich vnímal v detstve, a ako postupne menil názor na to, akí sú, a spoznával bližšie ich mentalitu. V knihe sa môžeme dočítať aj o tom, ako sa Rómovia sami pozerajú na svet svojimi očami, ale aj na samých seba. O kastovníctve, ale aj istom rasizme, ktorý medzi nimi panuje.
Treba však spomenúť, že ak by túto knihu čítali Rómovia tak, ako ja, niektoré časti sa im nebudú páčiť, pretože sú napísané priam stereotypne.
Na hrane rasizmu
Viaceré myšlienky knihy Jozefa Hajka sú prinajmenšom diskutabilné. Píše napríklad: „Rómsky svet má svoje významné špecifiká. Niektorí odborníci si dokonca myslia, že vo svojej pôvodnej forme je nespojiteľný s majoritným spôsobom života. Odlišujúcich znakov je viacero. Tým hlavným je, že Rómovia hľadia na okolitú populáciu ako na druhoradých ľudí a majú pre nich jednoznačné spoločné pomenovanie – gadžo. Často spájajú toto odvrhnutie ostatných s princípom nečistoty, ktorá v určitej forme panuje medzi nimi navzájom a dokonca aj v ich rodinách. Rómsky rasizmus či šovinizmus je reálny a hovorí sa o ňom málo. Pozorovatelia majú v tomto zmysle na Rómov iný meter ako na ostatných, sú k nim blahosklonní a snažia sa vysvetľovať tento prejav ako historický dôsledok sústavného vylučovania zo spoločnosti. Neradi berú do úvahy, že odmietavý postoj bol reakciou na ich uzavretosť, na iné posudzovanie gadžov ako seba navzájom, čo sa prejavuje na Slovensku dodnes. Napríklad, keď oklamať alebo okradnúť gadža nie je v očiach Róma priestupok. Keď k tomu pridáme typickú kultúru Rómov, napríklad život pre prítomnosť, kastovníctvo, poverčivosť, totálne uprednostňovanie rodiny pred jednotlivcom či odmietanie škôl, potom nachádzame veľa prekážok, aby sa Rómovia z vlastnej vôle snažili priblížiť k majoritnej populácii. “
Ak by toto odznelo na konferencii, na ktorej by sa diskutovalo na tému Rómovia a boli by tam rómski aktivisti, tak by sa to skončilo názorovou vojnou. Vysvetlím, prečo.
Tvrdiť, že v očiach Róma je oklamať alebo okradnúť Neróma (gadža) v podstate v poriadku, je jeden veľký nezmysel. Ďalším je veta, že k tradíciám a kultúre Rómov patrí poverčivosť, uprednostňovanie rodiny a život pre prítomnosť. To platilo v minulosti. Aj Rómovia idú s časom a posúvajú sa ďalej. Momentálne sa sústredia na to, aby si našli prácu, a najmä pochopili, že bez vzdelania sa neposunú nikde. Áno, rodina je dôležitá, ale dnes už je normálne, že otec rodiny odchádza za prácou aj mimo svojho bydliska a dieťa ide študovať do vzdialeného mesta.
So stiahnutým žalúdkom
Pri čítaní tejto knihy som mala viackrát stiahnutý žalúdok, pretože sa ma bytostne dotýka a miestami aj uráža. A preto sa považujem za hrdinku, že som ju dočítala. Kniha Jozefa Hajka Hoď do mňa kameňom (Spolužitie s Rómami na Slovensku) má svoje za a proti, ale stojí za prečítanie a ako sa hovorí v Biblii: Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom...
Redaktorka aktualne.sk a ľudskoprávna aktivistka
Autor: Denisa Havrľová
