Nechcem byť nálepkou Maďarska, vravel svetový spisovateľ Imre Kertész

Držiteľ Nobelovej ceny a človek s komplikovaným vzťahom k vlasti zomrel vo veku 87 rokov.

V románe Bezosudovosť opisuje Imre Kertész holokaust očami dospievajúceho chlapca. Podľa príbehu vznikol v roku 2005 rovnomenný film v réžii Lajosa Koltaiho. V jednej z úloh sa objavil aj budúci James Bond Daniel Craig.(Zdroj: FOTO – OUTNOW.CH)

Aký slobodný dokáže byť človek totality – to je jedna zo zásadných otázok, ktorými sa zaoberal IMRE KERTÉSZ, jeden z najuznávanejších maďarských spisovateľov vo svete. Pohľad nositeľa Nobelovej ceny na dejiny sveta určil holokaust, ktorý ako dieťa sám zažil.

Keď v júni roku 1944 došlo k policajnému puču v Budapešti a okolí, Imre Kertész mal iba štrnásť rokov. Práve toľko, koľko ešte nestačí, aby vyzeral ako dospelý muž, akého v koncentračnom lágri nepošlú rovno do plynu, ale využijú na fyzické práce. Odvliekli ho najprv do Osvienčimu, neskôr do Buchenwaldu. Napriek všetkému sa mu podarilo prežiť a po oslobodení sa mohol vrátiť späť do Maďarska. Nemal školy, no zachránili ho zdravé ruky a chuť písať. Netušil však, že napokon bude do konca života bojovať s opätovným prijatím krajiny, v ktorej sa narodil.

Konečná stanica

Maďarský spisovateľ Imre Kertész zomrel včera vo veku 87 rokov. Jeho životný príbeh dnes pozná celý svet vďaka jeho prvému románu Bezosudovosť, za ktorý v roku 2002 získal Nobelovu cenu. Dospievajúci hrdina, židovský chlapec Ďuri, sa v ňom postupne prepadá súkolím nacistickej vyhladzovacej mašinérie. Po návrate zo strašných podmienok však zisťuje, že jeho skúsenosť je neprenosná. Doma sa stretáva s ľahostajnosťou, priam nepriateľstvom a neschopnosťou ľudí vcítiť sa do jeho údelu. Má vôbec človek ako on nejaký osud?

Román opisuje zverstvá holokaustu očami dospievajúceho chlapca, ktorý vidí veci priamočiaro, citlivo a s detsky naivným odstupom. Autor si prvé zápisky začal robiť krátko po vojne, z nich sa v rokoch 1960-1973 zrodil literárny text. V kádarovskom Maďarsku ho najprv odmietli vydať, napokon v roku 1975 vyšiel, no ostal nepovšimnutý. Nezvyčajné rozprávanie v prostom, no osobitom umeleckom jazyku čitatelia znovu objavili až po páde komunizmu.

Imre Kertész medzitým napísal ďalšie diela, ešte počas normalizácie mu vyšli knihy Hľadač stôp, Detektívny príbeh, Neúspech, Kadiš za nenarodené dieťa a postupne do roku 2000 ďalšie knihy a eseje. Medzitým sa už stal členom Deutsche Akademie für Sprache und Dichtung, veľa prekladal, usadil sa v Berlíne. Jeho diela sa začali šíriť do sveta cez nemecké preklady.

Jeho textami sa vinula zásadná téma – aký slobodný môže byť človek pod vplyvom totalitarizmu. Cez dejiny Osvienčimu vnímal históriu ako niečo, čo nie je možné uzatvoriť. „Nikdy sa vo svojom písaní nemôžem o holokauste zmieňovať v minulom čase,“ hovoril. „Rozpoznal som v ňom istý stav človeka, konečnú stanicu veľkého dobrodružstva, do ktorej dospel európsky človek, majúc za sebou dvetisíc rokov budovanú etickú a morálnu kultúru.“

Dekadencia bez koreňov

V  roku 2002 potom prišla senzácia. Nobelova cena, ktorú Kertész získal ako prvý Maďar v histórii. Spolu s ňou však prišla aj nevyhnutnosť prejaviť svoj vzťah k vlasti. Nebolo to ľahké, uznávaný autor si uvedomoval okolo seba nebývalý mediálny humbuk, kde zaváži každý odtieň slovíčok. Po rokoch priznal, že sa cítil ako „holokaustový pajác“.

V roku 2009 ako osemdesiatročný poskytol rozhovor nemeckému časopisu Die Welt, ktorý Maďarov pobúril. „Som produktom európskej kultúry, som dekadentný, alebo ak chcete, bez koreňov. Nekvalifikujte ma ako Maďara,“ citovali ho domáce médiá, no ako po pár dňoch vysvitlo, išlo o nešťastný a nepresný preklad. Svoje vyhlásenie potom musel spresňovať. Podstatou bolo, že nechcel byť nálepkou Maďarska. „Stačí, že zo mňa krajania urobili Žida. Rasová ani národnostná príslušnosť na mňa neplatia,“ vysvetľoval.

V tom istom roku Imre Kertészovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Bol presvedčený, že už nebude schopný písať, no pustil sa do svojej poslednej knihy na tému, ako prijať vo svojom živote smrť.

V roku 2012 v Berlíne otvorili archív jeho rukopisov, čo opäť vyvolalo v jeho rodnej krajine rozruch. On sám mal však pocit, že v Nemecku, kde roky žije, mu lepšie rozumejú. V roku 2014 predsa prijal najvyššie maďarské štátne vyznamenanie. Napokon sa vrátil do Budapešti liečiť a tu aj zomrel.

Holokaust robil z Imre Kertésza človeka mimoriadne citlivého na hodnoty demokracie, bál sa o ňu. Po vlaňajšom útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo opäť upozornil, že demokracia sa nedokáže sama ubrániť. Lebo necíti nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí.

 

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 897
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 498
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 493
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 238
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 631
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 581
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 246
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 906
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 676
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 715

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Krajina, ktorá neexistuje, ale funguje. Vitajte v Náhornom Karabachu

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

DOMOV

Kotlebov neúspešný kandidát si našiel cestu do parlamentu

Anton Čulen bude poslaneckým asistentom Natálie Grausovej.

KOMENTÁRE

Môže sa zo Slovenska stať slabý kus stáda pre Putina?

Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

Neprehliadnite tiež

Do ankety Radio_Head Awards zasiahli aj kvóty. Cenu vyhrajú silné ženské hlasy

Zoradili sme šance interpretov, ktorí môžu získať cenu za najlepší slovenský album roka.

Černošskí herci a Oscary, to je jednoduchá matematika

Tipnite si počet afroamerických hercov, ktorí získali Oscara za hlavnú úlohu


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop