SME
Nedeľa, 31. máj, 2020 | Meniny má Petronela, PetranaKrížovkyKrížovky

Nechcem byť nálepkou Maďarska, vravel svetový spisovateľ Imre Kertész

Držiteľ Nobelovej ceny a človek s komplikovaným vzťahom k vlasti zomrel vo veku 87 rokov.

V románe Bezosudovosť opisuje Imre Kertész holokaust očami dospievajúceho chlapca. Podľa príbehu vznikol v roku 2005 rovnomenný film v réžii Lajosa Koltaiho. V jednej z úloh sa objavil aj budúci James Bond Daniel Craig.V románe Bezosudovosť opisuje Imre Kertész holokaust očami dospievajúceho chlapca. Podľa príbehu vznikol v roku 2005 rovnomenný film v réžii Lajosa Koltaiho. V jednej z úloh sa objavil aj budúci James Bond Daniel Craig. (Zdroj: FOTO – OUTNOW.CH)

Aký slobodný dokáže byť človek totality – to je jedna zo zásadných otázok, ktorými sa zaoberal IMRE KERTÉSZ, jeden z najuznávanejších maďarských spisovateľov vo svete. Pohľad nositeľa Nobelovej ceny na dejiny sveta určil holokaust, ktorý ako dieťa sám zažil.

Keď v júni roku 1944 došlo k policajnému puču v Budapešti a okolí, Imre Kertész mal iba štrnásť rokov. Práve toľko, koľko ešte nestačí, aby vyzeral ako dospelý muž, akého v koncentračnom lágri nepošlú rovno do plynu, ale využijú na fyzické práce. Odvliekli ho najprv do Osvienčimu, neskôr do Buchenwaldu. Napriek všetkému sa mu podarilo prežiť a po oslobodení sa mohol vrátiť späť do Maďarska. Nemal školy, no zachránili ho zdravé ruky a chuť písať. Netušil však, že napokon bude do konca života bojovať s opätovným prijatím krajiny, v ktorej sa narodil.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu

Konečná stanica

Maďarský spisovateľ Imre Kertész zomrel včera vo veku 87 rokov. Jeho životný príbeh dnes pozná celý svet vďaka jeho prvému románu Bezosudovosť, za ktorý v roku 2002 získal Nobelovu cenu. Dospievajúci hrdina, židovský chlapec Ďuri, sa v ňom postupne prepadá súkolím nacistickej vyhladzovacej mašinérie. Po návrate zo strašných podmienok však zisťuje, že jeho skúsenosť je neprenosná. Doma sa stretáva s ľahostajnosťou, priam nepriateľstvom a neschopnosťou ľudí vcítiť sa do jeho údelu. Má vôbec človek ako on nejaký osud?

Román opisuje zverstvá holokaustu očami dospievajúceho chlapca, ktorý vidí veci priamočiaro, citlivo a s detsky naivným odstupom. Autor si prvé zápisky začal robiť krátko po vojne, z nich sa v rokoch 1960-1973 zrodil literárny text. V kádarovskom Maďarsku ho najprv odmietli vydať, napokon v roku 1975 vyšiel, no ostal nepovšimnutý. Nezvyčajné rozprávanie v prostom, no osobitom umeleckom jazyku čitatelia znovu objavili až po páde komunizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

Imre Kertész medzitým napísal ďalšie diela, ešte počas normalizácie mu vyšli knihy Hľadač stôp, Detektívny príbeh, Neúspech, Kadiš za nenarodené dieťa a postupne do roku 2000 ďalšie knihy a eseje. Medzitým sa už stal členom Deutsche Akademie für Sprache und Dichtung, veľa prekladal, usadil sa v Berlíne. Jeho diela sa začali šíriť do sveta cez nemecké preklady.

Jeho textami sa vinula zásadná téma – aký slobodný môže byť človek pod vplyvom totalitarizmu. Cez dejiny Osvienčimu vnímal históriu ako niečo, čo nie je možné uzatvoriť. „Nikdy sa vo svojom písaní nemôžem o holokauste zmieňovať v minulom čase,“ hovoril. „Rozpoznal som v ňom istý stav človeka, konečnú stanicu veľkého dobrodružstva, do ktorej dospel európsky človek, majúc za sebou dvetisíc rokov budovanú etickú a morálnu kultúru.“

Skryť Vypnúť reklamu

Dekadencia bez koreňov

V  roku 2002 potom prišla senzácia. Nobelova cena, ktorú Kertész získal ako prvý Maďar v histórii. Spolu s ňou však prišla aj nevyhnutnosť prejaviť svoj vzťah k vlasti. Nebolo to ľahké, uznávaný autor si uvedomoval okolo seba nebývalý mediálny humbuk, kde zaváži každý odtieň slovíčok. Po rokoch priznal, že sa cítil ako „holokaustový pajác“.

V roku 2009 ako osemdesiatročný poskytol rozhovor nemeckému časopisu Die Welt, ktorý Maďarov pobúril. „Som produktom európskej kultúry, som dekadentný, alebo ak chcete, bez koreňov. Nekvalifikujte ma ako Maďara,“ citovali ho domáce médiá, no ako po pár dňoch vysvitlo, išlo o nešťastný a nepresný preklad. Svoje vyhlásenie potom musel spresňovať. Podstatou bolo, že nechcel byť nálepkou Maďarska. „Stačí, že zo mňa krajania urobili Žida. Rasová ani národnostná príslušnosť na mňa neplatia,“ vysvetľoval.

Skryť Vypnúť reklamu

V tom istom roku Imre Kertészovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Bol presvedčený, že už nebude schopný písať, no pustil sa do svojej poslednej knihy na tému, ako prijať vo svojom živote smrť.

V roku 2012 v Berlíne otvorili archív jeho rukopisov, čo opäť vyvolalo v jeho rodnej krajine rozruch. On sám mal však pocit, že v Nemecku, kde roky žije, mu lepšie rozumejú. V roku 2014 predsa prijal najvyššie maďarské štátne vyznamenanie. Napokon sa vrátil do Budapešti liečiť a tu aj zomrel.

Holokaust robil z Imre Kertésza človeka mimoriadne citlivého na hodnoty demokracie, bál sa o ňu. Po vlaňajšom útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo opäť upozornil, že demokracia sa nedokáže sama ubrániť. Lebo necíti nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí.

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  3. Need an insight into the topic of investment and trust funds?
  4. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  5. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  6. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  7. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  8. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  9. Výnos od 5,5 % do 15 % p.a
  10. Nový portál Volvujem.sk je ako virtuálny showroom
  1. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  2. Ako vyberať AKU techniku?
  3. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  4. Night Vision: Jak dobre vidí vaša autokamera v noci?
  5. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  6. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  7. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  9. Minerálna vlna má vysokú pevnosť aj vo väčších hrúbkach
  10. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 22 300
  2. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 21 046
  3. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 17 890
  4. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 12 034
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 10 183
  6. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 10 120
  7. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 10 004
  8. Ako vytriediť Mekáč doma? 9 587
  9. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 9 450
  10. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 9 431
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Holokaust

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu