Vo vinohrade kdesi na západnom Slovensku sa potuluje zvláštny muž. Je albín a pochádza z Tanzánie. Chce niečo ukradnúť, no keď sa stane svedkom nehody majiteľky záhradného domčeka, pomôže jej. Staršia žena mu z vďačnosti dá najesť, vybalí ho na cestu a dokonca požiada svojho extrémisticky pôsobiaceho syna, aby ho previezol cez hranice. „Ide tento neger s nami?“ pýta sa syna priateľ. „Pomohol mame, tak mu na oplátku pomôžeme my,“ reaguje chlapec vo filme Záhradníci, najnovšom projekte režisérky Miry Fornayovej. Je robený v štýle čiernobielej grotesky, výrazné je aj jeho posolstvo.
Tridsaťpäťročný Lukáš a štyridsaťdvaročný Jozef, predstavitelia týchto postáv, by čosi také v skutočnom živote neurobili. Priznávajú to bez zaváhania. Patria k tým, ktorí svoje sympatie k politike Mariana Kotlebu neskrývajú. „V tom zmysle, že je za národ. Neukázal dosť aj v Banskej Bystrici ako župan?“
To, že si na úrad BBSK dosadil svoju rodinu a priateľov, neodsudzujú, každý sa podľa nich správa podobne. Kotleba vraj na rozdiel od iných netuneluje a cez špecifické projekty zamestnáva dlhodobo nezamestnaných.
Ako môžu spolu vychádzať dva také odlišné tábory, ako sú priaznivci Ľudovej strany Naše Slovensko a umelkyňa, ktorá sa v tvorbe venuje citlivej hranici medzi rasizmom, predsudkami, samotou a násilím?
„Mám k nim osobný vzťah. Povedala som im, že nechápem, prečo volili Kotlebu a, samozrejme, bola som z toho smutná. Podľa mňa však nemá zmysel obviňovať ich,“ myslí si Mira Fornay.
S nehercami, členmi boxerského klubu v Skalici, pracovala už predtým. Natočili spolu oceňovaný film Môj pes killer. „Kotlebova radikalita im vyhovuje a veria, že to, čo sľubuje, aj splní. Kotleba je rýchla voľba nielen pre jeho verných, no hlavne pre mladých a netrpezlivých. Takí budú voliť radikála, lebo radikálnosť je charizmatická sama osebe, kým nebudú mať veľmi charizmatickú alternatívu. Lenže kto je v našej politike charizmatickým vodcom?“ pýta sa.
Bazili bol ústrednou postavou koprodukčného filmu White Shadow z roku 2013, ktorý rozpráva príbeh mladého albína, ktorý sa musí skrývať pred miestnymi doktormi, ktorí sú ochotní zaplatiť obrovské peniaze za orgány z tela albína. Film premietli s úspechom na svetových filmových festivaloch. (zdroj: Gardeners Film)Spovede
Zoznámenie s hercom Hamisim Bazilim z Tanzánie, ktorý vo filme hral utečenca, bolo chladné, nakrúcanie poznačila únava. Až keď Slováci zistili, že ich všetkých zaujíma box, rozrozprávali sa viac. Nič to však nezmenilo na ich pohľade na utečencov prichádzajúcich do Európy.
„Oni sem idú za lepšími podmienkami. Neutekajú pred vojnou. Keby to tak bolo, vystúpia v prvej bezpečnej krajine,“ tvrdia a nereagujú na námietku, že vystúpia tam, kde ich vyhodia prevádzači.
Ani plavba na malom člne v rozbúrenom mori nie je podľa nich prejavom odvahy. Sami by vraj nikdy z vlastnej krajiny nezutekali, ale bojovali by proti jej nepriateľom. „Je na zamyslenie, prečo neboli také obrovské vlny imigrantov v čase, keď v štátoch, odkiaľ utekajú, zúrila vojna najviac, ale až teraz po čase. Kde berú títo ľudia tisíce eur pre prevádzačov?“ pýtajú sa.
Tvrdia, že tieto imigračné vlny smerom na Európu nie sú spontánne. „Je to organizované určitými skrytými silami, kryptokraciou, ktorá nás Slovanov nikdy nevedela poraziť ´mečom´ či ekonomicky, ani sa im nepodarilo vyprovokovať vojnu v Európe, tak to skúšajú ďalším plánom, a to zničiť nás cez imigrantov. Prečo majú v Amerike päťmetrové ploty? Skúste sa tam dostať ilegálne,“ vykladajú.
Utiahnuté opasky
Odvolávajú sa hlavne na videá z radikálnych mešít, ktoré kolujú po sociálnych sieťach. „Aby moslim kázal na verejnosti proti kresťanom? Keď človek príde do moslimskej krajiny, musíte rešpektovať jej kultúrne pravidla. Nik vám nedovolí postaviť kostol. Ženy musia byť zahalené. Pri nedodržaní pravidiel je človek potrestaný. Prečo oni nemôžu dodržiavať naše kresťanské zvyky, keď teraz prichádzajú k nám?“ nadhadzujú.
V diskusii zdôrazňujú predovšetkým zlú situáciu na Slovensku. „Ľudia sú radi, ak majú prácu. My sami nemáme robotu, kto ich tu bude živiť? Ľudia žijú z platov okolo 380 - 500 eur, áno, samozrejme, nájdu sa aj lepšie pracovné pozície, ale veľa ľudí pracuje v tejto platovej relácii. Žena musí vyžiť na materskej so sumou dvesto eur,“ argumentujú.
„Bol som chvíľu nezamestnaný, chcel som požiadať o príspevok na bývanie, ale neschválili mi ho,“ hovorí Lukáš. Jozef zas spomína, ako ho počas krízy po dvanásť a pol roku vyhodili z fabriky. Podporu mu vypočítali na 118 eur, pritom len za byt platil vyše dvoch stoviek. „Pamätám sa, čo nám hovorili od roku 1989, že si treba utiahnuť opasky. Za tých 25 rokov už máme pásy ako osa, ale máme sa čoraz horšie,“ dodáva Jozef.
Hľadanie pôvodu
Práve v tomto bode je podľa režisérky mnoho z toho, čo privádza ľudí k extrémizmu. „Keď nemáte prácu, peniaze, nikto vás nepočúva a nič vám nevysvetľuje, nik sa o vás nezaujíma ako o človeka, potom len frčíte na sociálnych sieťach, kde fičia videá s utečencami, ktorí znásilňujú ženy a tak ďalej. Hnev narastá a chcete rýchlo zasiahnuť,“ vysvetľuje.
Narastajúcu radikalitu spoločnosti môže podľa nej zmierniť reforma vo vzdelávaní, ale hlavne empatia a súcit. „A to, že sa budeme rozprávať a hlavne sa počúvať. Keď vyjadrím, že ma to zaráža, že tomu nerozumiem a začnem sa pýtať prečo, druhá strana, tá radikálna, začne rozmýšľať a pochybovať. Nad iným názorom sa človek zamyslí len vtedy, ak v diskusii nepoužívame slovník, ktorý len útočí,“ podotýka. „Aj oni majú právo, aby sa k nim stále pristupovalo ľudsky, aj keď treba vyjadriť nesúhlas s ich zmýšľaním, no aj jasne vysvetliť prečo. Označiť niekoho za hlupáka je zbavovanie sa vlastnej zodpovednosti,“ mieni režisérka.
Scéna z filmu Záhradníci. (zdroj: Gardeners Film)
