Nasadiť si červený nos a ísť medzi ľudí, to býva výnimočný údel na celý život. Urobil to kedysi dávno Boris Hybner. Túžil ľuďom vstúpiť do sŕdc a otvoriť to svoje. Zabaviť ich, no pritom nič nehovoriť. Klaun to totiž dokáže. Najvýraznejší český mím zomrel vo veku 74 rokov po dvoch náhlych infarktoch sa už neprebral.
V minulosti bojoval s rakovinou aj s alkoholizmom, a nebál sa o tom hovoriť. Tvrdil, že človek, ktorý urobil zo seba umelecký artefakt, by nemal mať tajomstvá. Celý život sa však najradšej zdôveroval ľuďom predovšetkým cez citlivú mimickú reč tela. Nič pre neho nebolo lepším zadosťučinením ako to, že vedel myslieť telom.
Navždy gagman
O to viac ho pantomíma svojím potenciálom lákala v mladosti na Západ. Svojho času sa pripravoval na emigráciu a vedel si reálne predstaviť, že s divadlom tohto typu sa bude mať za hranicami totalitného Československa lepšie. Nedokázal sa však zmieriť s myšlienkou, že by to bolo navždy.

Herec, mím, režisér, pedagóg a klaun Boris Hybner začínal svoju cestu v kabarete Reflektor, ktorý založil ešte v 60. rokoch vo vtedajšom Gottwaldove. Svoje prvé mimické vystúpenie odohral v Divadle Na zábradlí v súbore Ladislava Fialku, zakladateľa československej pantomímy. O niekoľko rokov založili s kolegom Ctiborom Turbom Divadlo Alfreda Jarryho, neskôr súbor Gag, kde úspešne rozvíjal nemú filmovú grotesku.
V osemdesiatych rokoch cestoval s vydarenou pantomimickou trilógiou Záhrada menom Hollyywood, ktorá zabodovala aj v zahraničí, a napokon z nej vznikol televízny seriál Gagman.
Predobraz klauna
Hoci sa nonverbálne divadlo stalo spôsobom jeho života a možnosťou ozajstného vyjadrenia, rád sa príležitostne objavoval aj ako filmový herec. Neprehliadneme ho v Járovi Cimrmanovi, v Pelíškoch, Pupende ani v Panelstory Věry Chytilové, naposledy účinkoval vo filmoch Wilsonov či Červený kapitán.
Podľa námetu Borisa Hybnera vznikol v roku 2013 pôsobivý celovečerný film Klauni v réžii Viktora Tauša, ktorý cez rozprávanie slávneho míma odhalil tajomstvá klaunského remesla. Film bol jeho osobnou rozlúčkou s kariérou.
Boris Hybner bol trikrát ženatý, jeho dcérou je známa herečka Vanda Hybnerová. Viedol síce v mladosti búrlivý život, no nemal veľmi rád slovo užívať si, znamenalo preňho len akési hedonistické olizovanie života. Ten svoj žil intenzívne, v poslednej etape ako otec dvoch školopovinných detí, ktoré, ako tvrdil, boli preňho zárukou, že humoru sa u nás opäť začínajú dobré časy.