Meno Pavla Šmoka neplákalo masy, jeho tanečné divadelné umenie áno. Významný český tanečník, choreograf a režisér zomrel vo veku 88 rokov.
Pochádzal z rodiny českého inžiniera, ktorá v čase pred druhou svetovou vojnou pôsobila na Slovensku v Levoči. Po vyhlásení slovenského štátu sa s rodičmi presťahoval do Prahy, kde sa vybral technickým smerom, stále ho to však ťahalo k divadlu, veď už ako dieťa rád ochotníčil.
Urobil životnú zmenu, keď sa napokon prihlásil na konzervatórium. Dostal výborných pedagógov, pričuchol k tancu a osudovo ho ovplyvnila herecká spolupráca s E. F. Burianom.

Ešte kým si Pavla Šmoka navždy získali divadlo a tanec, roztočil to v športe. Uchvátilo ho krasokorčuľovanie, dokonca bol juniorským majstrom, osvedčil sa aj ako choreograf súťažných krasokočuliarskych jázd a ľadových revue, spolupracoval s gymnastkami. K vodným športom začal inklinovať cez svoju druhú mnaželku, niekoľkonásobnú majsterku v skokoch do vody. Stal sa jej dlhoročným trénerom.
V päťdesiatych rokoch začal pôsobiť v Národnom divadle v Prahe, neskôr v plzenskom divadle ako tanečný sólista. Tancoval v desiatkach inscenácií v charakterných, komických aj moderných tanečných úlohách.
Po tridsiatke sa začal formovať aj ako ambiciózny choreograf, inscenoval v Ostrave a v Brne klasické balety a začal s tanečným pohybom experimentovať.
V rokoch 1970 až 1973 pôsobil ako šéf baletu v švajčiarskom Bazileji, československé umelecké štruktúry mu však nedovolili zotrvať na tomto poste dlhšie, hoci bol oňho záumem. Keďže Šmok sa nechcel stať emigrantom, vrátil sa naspäť do vlasti.
Socialistický systém s ním doma vzápätí vybabral a záujem oňho prejavilo až Slovenské národné divadlo v Bratislave, kde naštudoval Stravinského Vtáka Ohniváka.
Po premiére došlo ku škandálu, moc si umelecké metafory vysvetlila po svojom. V nasledujúcom období preto balet robiť nemohol, až v roku 1975 mu ponúkli spoluprácu v pražskom divadle Rokoko.

Vtedy sa po jeho boku začal rodiť malý súbor Pražského komorného baletu, ktorý začal vo vtedajšom Československu predstavovať súčasné tendencie v modernom tanci. Preslávil sa na celom svete. Aj vďaka tomu Šmok začal spolupracovať s mnohými domácimi aj zahraničnými divadlami a súbormi, jeho choreografie preberali mnohé československé scény.
Od roku 1990 pôsobil na pražskej Akadémii múzických umení ako predagóg s jasnou predstavou, čo by mal na divadelnú scénu prinášať súčasný tanečník.