Architektka Zaha Hadid darovala krivky stavbám s najrôznejšou funkciou po celom svete. Od mosta v Abú Zabí cez skokanský mostík v Innsbrucku až po olympijský štadión v Londýne. Prijala aj veľké zákazky pre oligarchov a diktátorov bývalých sovietskych republík a stalo sa tiež, že mnohé jej projekty zostali iba na papieri, pretože boli príliš drahé.
Jej meno je dnes spojené aj s Bratislavou, podľa jej projektu by mal vyrásť moderný komplex. Ak sa na mieste ohraničenom Čulenovou, Továrenskou a Bottovou ulicou postaví, prinesie osemsto bytov, tisícsto parkovacích miest a kancelárske plochy s rozmermi 50-tisíc štvorcových metrov.
Hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad hovorí, že keď svoj projekt ponúkala, zaujala tým, aké aerodynamické tvary jej navrhnuté stavby majú a ako korešpondujú so zvlnenou mestskou krajinou. „A čo je podstatné, jej projekt kladie dôraz na rekonštrukciu Jurkovičovej teplárne.“
Bratislave by teda mali pribudnúť budovy – medzi nimi aj päť mrakodrapov, ktoré dodržiavajú prirodzené rozloženie ulíc, sú ekologické, využívajú alternatívne zdroje energie a sú postavené z materiálov dlhotrvajúcej kvality.

Študenti ňou boli posadnutí
„Keď som do úradu nastúpila, hneď som sa začala snažiť, aby Zaha Hadid prišla a videla miesto, kde budú veže stáť. Pretože veľa veží nenaplánovala a v Bratislave je ich dosť,“ hovorí Ingrid Konrad. Chcela, aby architektka sama projekt predstavila a urobila tu aj prednášku. Príležitosť na stretnutie sa ponúkala vo Viedni, pretože Zaha Hadid tam pätnásť rokov učila na Vysokej škole úžitkového umenia. Ukázalo sa však, že to nebude také ľahké. „Bola to veľmi rozlietaná dáma,“ hovorí Ingrid Konrad. Dlhé čakanie na stretnutie sa však oplatilo, Zaha Hadid hlavnú architektku Bratislavy očarila aj ľudsky.
S návštevou Bratislavy súhlasila, bola ochotná, len ju zaujímalo, či má Bratislava letisko. Z Londýna do Viedne totiž lietala prenajatým súkromným lietadlom. Prísť mala vlani v júni, no nedošla – zase bola rozlietaná. Nestíhala, v Rakúsku dostala štátne ocenenie a lúčila sa aj so študentmi a kolegami. Jej zmluva so školou sa práve končila.
„Keď som ju videla v kruhu študentov, pochopila som, ako ju milovali, ako ňou až boli posadnutí,“ hovorí Ingrid Konrad, ktorá bola na stretnutie tiež pozvaná. „Bola to impozantná osobnosť. Aj autoritatívna, aj ľudská. Študenti jej dali spraviť tortu, ktorá nebola okrúhla a nemala ani žiadne oblé tvary. Bola hranatá, a na nej pravidelné mrakodrapy. Ako opozitum toho, čomu ona ako architektka zasvätila celý život.“

