Na strednej škole síce študoval záhradníctvo, no učaroval mu svet filmu. Jeden z prvých filmov videl v putovnom kine v rodnej dedinke Žaškov, bol to slovenský umelecký film Drevená dedina. Napokon vyštudoval pražskú FAMU, ktorú absolvoval na katedre filmovej vedy v roku 1967.
Od roku 1969 pracoval v Slovenskom filmovom ústave, trikrát bol aj jeho riaditeľom. Krátko po nástupe do filmového ústavu sa pričinil k objaveniu prvého slovenského celovečerného filmu Jánošík z roku 1921, ktorý našiel u Jána Závodného v chicagskej garáži. Závodný potom film daroval filmovému ústavu, zrekonštruovaná a ozvučená verzia filmu bola zaradená do zlatého fondu UNESCO.
„Sú to v podstate letopisy. Jánošík 1921 zachytáva všetko od zrodu tohto ľudového hrdinu v slovenskej kultúre, až po dokumenty, ktoré vyvracajú legendy o tom, že film mal napríklad dva konce a podobne,“ spomínal pre Film.sk, kde pôsobil aj ako člen redakčnej rady.
Štefan Vraštiak bol ocenený za celoživotný prínos v oblasti slovenskej kinematografie. (zdroj: SITA)Celý jeho život bol spojený s filmom, v SFÚ strávil takmer štyri desaťročia. Štefan Vraštiak bol aj jedným zo spoluzakladateľov festivalov Etnofilm Čadca, Art Film Trenčianske Teplice a Gay Film Festival Tajov, návštevníkom festivalov ponúkal pohľady do filmových archívov, na mnohých pôsobil aj ako porotca. Bol aj jedným z hlavných organizátorov udeľovania najstaršej slovenskej filmovej ceny Igric, bojoval za ňu aj vtedy, keď ju mala nahradiť cena Slnko v sieti.
Bol tiež autorom niekoľkých knižných historických rekonštrukcií, spoluautorom publikácie Malá encyklopéedia filmu a Encyklopédia filmu, mnohých bulletinov a skladačiek vydaných v SFÚ, napísal námet a scenár k filmu Kadára a Klosa Osem spoločných (2004).
V roku 2005 získal Cenu Karla Čapka za podporu česko-slovenskej vzájomnosti, v roku 2012 Cenu ministra kultúry za celoživotné dielo a prínos v oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Zomrel včera po dlhodobých zdravotných problémoch.
