Hudobné skladateľstvo je ako stolárstvo, hovorí SLAVO SOLOVIC. Tvoriť na objednávku mu neprekáža, aj keď radšej rozmýšľa nad tým, ako sa dajú rockové piesne povýšiť na vážne umenie.
V životopise máte uvedené, že ste hudobný manažér pre filmy štúdia Walt Disney a Pixar na Slovensku. Čo tá funkcia znamená?
„Keď ich film obsahuje pesničky, upravím ich podľa toho, ako si želajú. Vyberiem správnych slovenských spevákov, preložím text, upravím frázovanie, vyčistím a oni to ešte musia schváliť. Tvoriť text je pre mňa najťažšie, minule som ho písal pre krátky animovaný film Lava o láske dvoch sopiek a až ma pri tom bolela hlava. V origináli postavy spievali „someone to lava“, ja som refrén pretvoril na „niekoho milávať. Bol by som rád, keby bola táto spolupráca užšia, ale často ide len cez elektronickú poštu.“
Teraz máte aj iný kontakt s Hollywoodom. Skladateľovi Hansovi Zimmerovi ste posielali nahrávky rómskych hudobníkov Sendreiovcov so sláčikovým kvartetom. Ako to dopadlo?
„Navrhli sme mu stretnutie, keď bude mať o mesiac koncert v Bratislave, že by sme mu so Sendreiovcami spravili malý súkromný koncert. Zimmer zrejme nemá v okolitých krajinách bližších spolupracovníkov ako práve Sendreiovcov a odpísal, že bude veľmi rád, ak sa to podarí. Jeho plán návštevy Slovenska je hustý, dúfame, že to vyjde.“
O Zimmerovi sa šíria reči, že hudbu často neskladá sám, že vzniká vo veľkých tímoch a on je vlastne iba taká obchodná značka. Môže to byť pravda?
„Šikovný obchodník určite bude, založil veľkú organizáciu pre skladateľov. Pravdu nepoznám, no myslím si, že nosné hudobné témy pre filmy vymýšľa on a možno jeho tím to rozpracuje a dokončí. Tak by som to robil ja v jeho pozícii.“
So Sendreiovcami ste mali najprv projekt La Orchestroha a teraz predstavujete Hru strún. Čím sa líšia?
„Po parlamentných voľbách cítime nutnosť zdôrazniť jednu pieseň z programu. Volá sa Auschwizate a vznikla v koncentračnom tábore. Nevieme, kto je autorom a či prežil plynovú komoru, skôr však pieseň vznikla najprv ako popevok a potom ľudová pieseň, hoci v koncertnej podobe ide o veľmi emotívny moment. V nových súvislostiach jej chceme pridať slovenský text a naspievať by ho mala Jana Kirschnerová. Pieseň by mala slúžiť ako pripomienka zverstiev extrémizmu. Dúfam, že ju dokončíme do augusta, keď je deň rómskeho holokaustu. Mala by niesť myšlienku, že hudba nás spája, a nie rozdeľuje. Všetky menšiny sú dnes ohrozené, ale Rómovia sú najviac postihnutí.“
Vytvárali ste sprievod vážnej hudby pre kapely Longital, Korben Dallas aj Sendreiovcov. Kto tie spolupráce inicioval?
„Spolupráca s Korben Dallas bola objednávka pre festival Viva Musica, s Longitalom sme mali premiéru vlani na festivale Konvergencie, hoci sme ju plánovali už dlhšie, a spoluprácu so Sendreiovcami si objednala organizácia pre kultúru a vzdelávanie menšín.“
Čo zvyknú hudobníci od spolupráce s vami očakávať? Chcú, aby ich piesne zneli pompéznejšie?
