BRATISLAVA. Vyhrnutý golier na koženom kabáte, vystrihané vlasy po bokoch a fúzy, ktoré nikto iný nikdy nemal. Filmári nepotrebujú viac, aby vyvolali dojem, že tu stojí Hitler.
A predsa vedia, že majú ťažkú úlohu, keď sa o ňom chystajú nakrúcať film. Pracovať s jeho ikonickosťou znamená pracovať s jeho ideológiou, mali by mať teda premyslené, čím ju budú reprezentovať, koľko priestoru jej dajú a do akého kontextu uvedú.
Nad tým teraz uvažuje polodokumentárny a polohraný film A je tu zas! Vychádza z bláznivej predstavy, že Hitler by nejakým zvláštnym pôsobením čiernej diery vyliezol z bunkra a objavil sa v súčasnom Berlíne celkom živý a vo svojej tradičnej mentálnej forme.
Keby dostal priestor, chodil medzi ľudí a agitoval v televízii, uverili by ľudia, že je skutočný? Počúvali by ho? A vypískali by ho alebo vytlieskali?
Hitler dostáva miesto v televízii. (zdroj: OUTNOW)Vo filme vidno, ako Hitler zastihol nemeckú spoločnosť nepripravenú. Neostražitú, zlenivenú, ukolísanú demokraciou a atmosférou slobody.
Keď mu jedna televízia ponúkne zábavnú šou v hlavnom vysielacom čase, nikto presne nevie, či sa má smiať, alebo zdesene vyjsť do ulíc, pretože na dešifrovanie takej existencie sa už stratil kľúč.
Režisér David Wnendt pri adaptácii rovnomenného literárneho hitu použil viacero autentických reakcií - podobnou metódou, ako bol nakrútený Borat.
Ukázalo sa, že postaviť Hitlera do centra moderného mesta zostáva stále veľkým a zaujímavým experimentom, hoci nás v tom kinematografia už niekoľko rokov cvičí.
Vybrali sme z nich niekoľko prípadov, ktoré by mohli pripomenúť, akým rôznorodým pohľadom sa už filmári na vodcu tretej ríše pozerali.
Niektorí sa držali východiskového bodu, že Hitler bol monštrum, niektorí sa snažili vidieť aj človeka. Všetky však mali spoločné, že ho mohli ľuďom ukázať cez bezpečnú ochranu filmového plátna.
Nehanební bastardi (2010)
réžia: Quentin Tarantino
Vo filme Nehanební bastardi nepatrí Hitler k hlavným postavám. Napriek tomu sa zdá, že ho Quentin Tarantino napísal a nakrútil iba preto, aby ho potrestal.
Tarantino sa rád venuje dejinám a vie sa o ňom, že nie vždy je ochotný akceptovať to, ako sa historické udalosti vyvíjali.
Že sa Hitler v tušení potupnej verejnej porážky zabil v bunkri, to mu nestačilo. Z pozície svojej neobmedzenej filmárskej moci mu prichystal iný osud.
Využil to, že nacisti boli špecialisti na propagandu a vedeli, že ľud ovládnu vtedy, keď ovládnu kiná.
A keďže aj Hitler chodil do kina rád, v Nehanebných bastardoch mu napísal scénu presne na mieru: počas jednej premiéry propagandistického filmu sa kino vznieti a Hitler zhorí spolu s ním. To by vraj bola smrť na úrovni!
Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989)
réžia: Steven Spielberg
Keďže Indiana Jones neraz pri svojich výpravách narážal na stopy nacizmu, nie je také prekvapivé, že sa raz stretol aj s Hitlerom. Je to kuriózne stretnutie.
