Vo francúzskej kinematografii je hlboko zakorenená ambícia dobýjať svet. Byť o krok dopredu, udivovať, provokovať.
Popri tejto úpornej snahe sa však veľmi dobre darí aj opačnému prístupu. Uvoľnení a z kŕčov vyslobodení francúzski filmári občas nakrútia celkom obyčajný film, ktorý poľahky dobyje - tiež celý svet. Pokojne zaň môžeme považovať aj komédiu Rodinka Bélier.
V zásade sa v nej nerieši nič vážne len to, že dospievanie je poriadne ťažká a zároveň krásna a nezabudnuteľná vec.

Dalo by sa povedať, že režisér Eric Lartigau prináša na scénu podobnú hrdinku, ako bola Adele v dráme Život Adele.
Ešte je na strednej škole, hľadá svoju cestu a - je zaľúbená. To, čo by však mohlo nabrať existenciálny a tragický rozmer, však v tomto prípade zostáva len jemne melancholické a komické. Paula vyrastá v malom meste, na farmárskom pozemku obklopená kravami a poľnohospodárskymi strojmi.
Zmierila sa s tým, že vo voľnom čase musí aj ona pracovať v rodinnom podniku, namiesto toho, aby šla s kamarátmi von.
A dokáže prijať aj to, že sa musí tváriť bezchybne a slušne, pretože jej otec sa rozhodol kandidovať v komunálnych voľbách a kedykoľvek ich môže prepadnúť miestna televízia. Iba sa jej trochu ťažko znáša to, že jej hluchonemí rodičia prejavujú vyššiu mieru emócií ako väčšina ľudí z okolia.
Keď za ňou príde na návštevu chlapec, stopercentne sa môže spoľahnúť, že jej urobia hanbu.


Rodinka Bélier je ten prípad komédie, kde je humor vyvážený v ľahkom a zároveň inteligentnom tóne. Je napísaná s citom voči ľudským starostiam, preto spod všeobecnej komiky prerážajú aj témy rodiny, komunity, spolupatričnosti, uvedomovania si a rešpektovania inakosti.
No hoci pôsobí skromne, trochu pozor pred takým dojmom. Keďže hudba je zásadným motívom tejto komédie, odznie v nej veľa pesničiek.
Takmer všetky patria Michelovi Sardouovi, ktorý sa za päťdesiat rokov svojej kariéry vôbec nezmenil. Z toho, že doteraz vo Francúzsku nevyšiel z módy, hoci sa hudba v každej sekunde mení a rýchlo posúva ďalej, si autori príbehu trochu aj uťahujú.
Vo filme ich však všetky piesne naspievala mladá Louane Emera v hlavnej úlohe a tá je dnes veľkým talentom francúzskej hudby. S tým sa filmári chceli očividne poriadne pochváliť.