SME

Archivár: Ľudia sa nestretávali v krčme, ale pred televízorom

Slovenská televízia tento rok jubiluje šesťdesiatkou. Archivár Milan Antonič je jej zamestnancom štyridsaťšesť rokov, za ten čas sa vo vedení vystriedalo dvadsaťpäť riaditeľov.

Archivár Milan Antonič pracuje v Slovenskej televízii už štyridsaťsedem rokov. Archivár Milan Antonič pracuje v Slovenskej televízii už štyridsaťsedem rokov. (Zdroj: archív RTVS)

Odkedy pracujete v Slovenskej televízii, vystriedalo sa na poste generálneho riaditeľa dvadsaťpäť šéfov. Patríte k zamestnancom rekordérom?

Som v prvej päťke najstarších nepretržitých zamestnancov, pracujem tu od sedemdesiateho roku. Ale rekordérom je pán Gulaba, servisný technik, ktorý by si zápis do Guinnessovej knihy rekordov skutočne zaslúžil. V Slovenskej televízii pracuje od 15. augusta 1957 až doteraz. Pán Gulaba je legenda. Celý čas je servisným technikom a čokoľvek, kdekoľvek sa na nejakom záznamovom zariadení pokazilo a nevedeli si už rady, jediná záchrana vždy bola zavolať Gulabu. Prišiel, opravil a zas odišiel. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Vy však pracujete v archíve a retro je dnes obzvlášť v kurze. Vnímate to tak?

Netrvá to však dlho. Pamätám si, že keď som v roku 2003 začínal s autorskou reláciou Retro noviny - pre ktorú si píšem aj scenáre, aj ju moderujem - retro ešte vôbec nefrčalo. Pre divákov je to vďačný a atraktívny typ relácie a trošku neskromne si v kútiku duše môžem myslieť, že som tiež prispel k naštartovaniu retro obľuby.

Treba na to mať zvláštny cit vedieť z archívu vytiahnuť to, čo nás osloví aj dnes?

Najmä s tým treba narábať veľmi citlivo a s mierou. Nemôžeme len tak halabala odvysielať z archívu čokoľvek a kedykoľvek. Aby sme diváka neznechutili a aby nepovedal, že nemáme čo vysielať, a preto vyberáme z archívu. Divákovi treba archívnu reláciu ponúknuť v zaujímavých súvislostiach, aby mal možnosť pristúpiť k histórii úplne inak. Aby si bol vedomý archívnej pridanej hodnoty a mohol sledovať premeny v čase a porovnávať ich.

SkryťVypnúť reklamu

Je zábavné všímať si, ak spravíme povedzme prierez rokmi, ako sa menila móda. Mnohí majú vlastnú spomienku na minulé časy, pripomenie im to predkov alebo nejaký milý detail.

Nedávno spomínala herečka Mária Kráľovičová na prvé živé vysielanie legendárneho televízneho pondelka. Divák si neuvedomí, že pre jediné predstavenie pred kamerami museli herci naštudovať celú hru.

Presne tak, dvaja herci, pani Kráľovičová a Elo Romančík študovali hru, ktorá sa volala Dovidenia, Lucien, celý mesiac len preto, aby ju bolo možné jediný raz odvysielať. Všetci ich kolegovia z divadla si ťukali na čelo, že pre jediné inscenovanie vkladajú do toho toľké úsilie.

Treba si však uvedomiť, že vo veľkých detailoch mali dvaja ľudia zaplniť dve hodiny vysielacieho času. Bol to na tie časy heroický výkon. Nikto s tým nemal skúsenosti, nevedelo sa, ako to vypáli. Bolo vidieť každé mrknutie oka či jemný záchvev kútika úst. A navyše, herci nemali možnosť spätne sa skontrolovať, nemohli nič, len hrať. Bol to vabank.

SkryťVypnúť reklamu

Záznam tejto inscenácie neexistuje. Vie sa, koľko ľudí prenos sledovalo? 

Mohli by sme to len veľmi približne odhadnúť. Vieme, že v prípade prvého vysielania 3. novembra 1956 bolo na Slovensku zaregistrovaných päťsto televíznych koncesionárov.

Boli to však časy, keď pri jednom televízore sedelo často aj dvadsať ľudí. Okrem rodiny prišli aj susedia z celého baraku a posadali si pred prijímač, pretože bol jediný v dome. Televízia bola v tom čase doslova spoločensky tmeliaci fenomén. Namiesto toho, aby sa išlo večer do krčmy, ľudia sa stretli u suseda, ktorý mal televízor. Pod pazuchou priniesli fľašu vína a misu pagáčikov a bola z toho spoločenská udalosť.

Prvé vysielanie zo slovenského štúdia malo teda šancu sledovať zopár tisíc divákov?

A potom to rástlo neuveriteľne rýchlym tempom. Miliónteho televízneho koncesionára evidujeme v roku 1961, čo je len o pár rokov neskôr. O prvých koncesionároch dokonca aj čosi vieme. Koncesiu číslo jeden na Slovensku dostal podnik, ktorý sa volal Arma. Súkromným koncesionárom s číslom dva bol Jozef Kucharovič, ktorý býval na Miletičovej ulici 22 v Bratislave. V časopise Televízia s ním bol uverejnený rozhovor pri piatom výročí spustenia vysielania.

SkryťVypnúť reklamu

Televízia si ľudí podmanila a stala sa fenoménom podobne rýchlo ako neskôr mobily či počítače. V čom vidíte jej najväčšie čaro?

Bratislavské pondelky sa stali legendárnymi a slávnymi, ale jej hlavný prínos vnímam v tom, že mala možnosť priniesť špičkovú kultúru aj do najvzdialenejšej domácnosti v najmenšej dedinke na Slovensku. Aj babička, ktorá inak nemala šancu dostať sa do divadla, nieto ešte do národného, mohla vidieť a počuť vo výborných inscenáciách skvelé herectvo umelcov, akými boli povedzme Karol Machata alebo Viliam Záborský.

Bolo to pravé nefalšované herectvo, ktoré vďaka televíznym pondelkom vytvorilo fenomén a slávu slovenského televízneho herectva, ktoré nám v Česku doteraz závidia.

Aj česká generácia mala herecky silné osobnosti. Nemali aj Česi ambície vytvoriť si podobné pondelky? 

SkryťVypnúť reklamu

Mali geniálnych ľudí, vlastné inscenácie a filmy, ale fenomén televíznych pondelkov bol náš. Vznikli v januári 1959. V tých časoch mala kultúra v pondelok voľno. Nefungovali galérie ani kiná, nevysielala televízia, skrátka, kultúra v pondelok neexistovala.

Ale strana a vláda v Prahe rozhodli, že pracujúci ľud si za svoje ťažko zarobené peniaze zaslúži, aby mu televízia vysielala aj v pondelok. V poslednej chvíli pred koncom roka sa rozhodlo a vysielanie muselo byť vymyslené a zrealizované už začiatkom roka. Keďže slovenská  časť Československej televízie mala menej vysielacieho času a stále sa v Prahe dožadovala priestoru, rozhodlo sa, že „když Slováci chtějí, ať to mají“ a priklepli nám celý pondelok.

V tom čase sa už vysielalo celodenne?

Vysielalo sa popoludní a večer. Popoludnie patrilo deťom, pripravovali sa živé vstupy, besedy, pásma a spravodajstvo a večer dramatika. Našim dramaturgom napadlo, že hoci sa vysiela naživo, v pondelok nehrajú divadlá, a tak sú k dispozícii všetci špičkoví herci.

SkryťVypnúť reklamu

Stala sa z toho tradícia a aj neskôr, keď už technika umožňovala vytvárať z divadla záznamy, inscenácie sa pripravovali naďalej. Česi spočiatku vyvíjali snahy, aby aspoň raz do mesiaca mohli niečo zinscenovať aj oni, ale keďže dramatické relácie sa vysielali v pondelok a vo štvrtok, a oni už mali svoj priestor vo štvrtok, pondelky sme si nedali.

Aj spravodajstvo bolo odkázané na živé prenosy? Ako sa pripravovalo? 

Na začiatku neexistovala iná možnosť, len pripraviť filmový záznam. Ibaže pre televíziu bol vznik filmu časovo náročný. Aby bolo spravodajstvo aktuálne, pripravovalo sa vo filmových šotoch. Bol to vlastne nemý film a k nemu priložená komentárová listina.

Vôbec nemalo zvukovú stopu?

Bol to len filmový obraz a hlásateľka k nemu prečítala komentár. Ak sa dialo niečo, čo malo ísť do správ, o druhej popoludní, napríklad dožinky v Nitre, kde bola stranícka delegácia, spravodajcovia vybehli a materiál natočili. Ale museli počkať aspoň na nejaký slávnostný prejav a prvé dupkanie SĽUK-u.

SkryťVypnúť reklamu

Zbalili ‚fidlátka‘ a utekali z Nitry späť do televízie. Ibaže medzičasom už bolo šesť hodín a ešte bolo treba rýchlo vyvolať materiál, zostrihať ho - to už bolo trištvrte na sedem - a o siedmej sa malo vysielať. Vôbec nebol čas pripraviť zvukovú výrobu. Horko-ťažko sa stihlo naklepať na stroji aspoň desať viet o tom, že za účasti vládnej delegácie sa popoludní začali slávnostné a radostné dožinky v Nitre.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C46G2 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 598
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 533
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 811
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 013
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 968
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 641
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 505
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 764
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 522
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 385
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 165
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 375
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 348
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 131
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 424
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu