Veľkú výstavu Rudolfa Filu otvorili v Pálffyho paláci

Doma je tam, kde visí Fila, hovoria o obrazoch uznávaného maliara jeho obdivovatelia

Inú chuť má človek maľovať, keď má štyridsať, ako keď má šesťdesiat, povedal pred pár rokmi v rozhovore pre SME Rudolf Fila. Dokazujú to aj jeho rôzne tvorivé obdobia. Na snímke Gorgonská tvár (1977, olej na plátne)(Zdroj: GMB)

Zbierky obrazov Rudolfa Filu po jeho smrti čoraz viac potvrdzujú, že je ikonou slovenského maliarstva 20. storočia.

Američania majú úslovie, že túlavý človek je doma tam, kam si zavesí klobúk. Ja som doma tam, kde si zavesím Filov obraz, povedal kedysi spisovateľ Pavel Vilikovský. Mal by si z čoho vyberať.

Takmer stotridsať obrazov Rudolfa Filu práve visí od štvrtka na jeho veľkej retrospektívnej výstave. Podarilo sa ju zostaviť zo zbierok piatich slovenských galérií a 24 súkromných zberateľov. Patričnú dôstojnosť im dodávajú priestory bratislavského Pálffyho paláca. 

Keď sa dokonalé repliky obrazov či detaily nahých ženských tiel umocnia výrazným gestickým zásahom maliara, človek sa môže cítiť tak trochu skľúčene a zaskočene.

Stačí však druhý okamih a zapôsobia naňho opäť, tentoraz zvláštne oslobodzujúco. A ak sa nedá odradiť vážnym statusom výtvarného umenia, napokon sa pod fúz usmeje.

Tie nenáhodné, jednoznačné a zručnou rukou dômyselne ťahané hrubé ťahy štetcom na nežných portrétoch od starých majstrov vzdávajú hold histórii umenia. Robia z nej jedným dychom, alebo skôr ťahom, aj sviežu a zábavnú tému. 

Históriou sa Rudolf Fila dopodrobna inšpiroval, mal mimoriadne znalosti aj z hudby a literatúry, najmä z poézie. Jeden z našich najväčších maliarov namaľoval stovky obrazov, v ktorých možno nachádzať rukopis vzdelanca a osvietenca, výmyselníka a zvedavého pozorovateľa, prosto renesančného človeka.

Maľoval, koľko chcel

Naposledy sme jeho výstavu v podobnom rozsahu mohli vidieť v roku 1993 v Slovenskej národnej galérii, ešte za jeho osobnej účasti. Na prípravách tejto novej sa tiež podieľal, veď ju s kurátorom Janom Kukalom začali zostavovať pred troma rokmi.

Rudolf Fila však pred rokom zomrel, s výstavou veľmi pomohla jeho manželka, reštaurátorka Dorota Filová. Je zároveň spoluautorkou mnohých jeho obrazov – premalieb kópií starých majstrov, ktoré sú úžasnou kapitolou jeho tvorby.

Okrem nej prešiel aj tvorivými obdobiami abstrakcie či povestných teloviek. 

Rudolf Fila pochádzal z Příbramu na Morave, odtiaľ odišiel študovať na Školu umeleckého priemyslu v Brne. Práve tu stretol svojho osudového pedagóga Bohdana Lacinu, ktorý v ňom vypestoval nielen remeselnú maliarsku a kresliarsku zručnosť, ale aj lásku k histórii a dejinám umenia.

Fila obdivoval tvorbu a rozmer Ľudovíta Fullu, kvôli ktorému prišiel študovať na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy. Hoci napokon skončil v ateliéri Jána Mudrocha, Bratislava si ho získala. Na legendárnej Škole umeleckého priemyslu učil Fila takmer tridsať rokov. 

Viacerí ľudia dnes tvrdia, že mohol radšej viac maľovať ako učiť. Filu však práca pedagóga napĺňala, medzi študentmi bol veľmi obľúbený, pod jeho vedením sa škola za čias normalizácie stala oázou slobodného myslenia a sústredeného štúdia.

Napísal niekoľko kníh, vychoval stovky žiakov, z ktorých mnohí sú dnes cenení výtvarníci, nasledovali ho a stále nesú jeho teoretický aj ľudský odkaz. 

Objavila ho Sorbonna

Fila dokázal s režimom nekoketovať, a predsa maľovať, hoci dlhé roky len do domáceho skladu. „Jeho abstraktné obrazy boli v totálnom konflikte s oficiálnou kultúrnou politikou komunistického režimu,“ hovorí kurátor a zberateľ Jan Kukal.

Ani po revolúcii však Filu nevyniesli do nebies. Mal svoju predstavu, ako by podľa vzoru bauhausu mohlo efektívne fungovať univerzitné štúdium výtvarného umenia, lenže tá si s ťažko meniteľnými pedagogickými štruktúrami veľmi nerozumela.

Chvíľu pôsobil ako docent aj na VŠVU, v roku 1992 však odišiel do dôchodku ako umelec v slobodnom povolaní. Roky ďalej maľoval. 

Jeho tvorbu si ešte počas normalizácie všimol francúzsky kunsthistorik Étienne Cornevin a obhájil dizertačnú prácu o jeho diele na parížskej Sorbonne. Fila sa tak postupne stal ikonou slovenského maliarstva 20. storočia na európskej úrovni.

Potvrdzuje to aj táto retrospektívna výstava, ktorá potrvá do začiatku júna.

 

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 13 987
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 799
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 5 409
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 907
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 335
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 009
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 938
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 562
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 561
  10. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 506

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.