Šli sme s ním po schodoch, do americkej Prahy, v tlakovej níži aj nahí. Vždy ho obklopovali skvelí hudobníci a nad excesmi víťazil jeho osobitý šarm a prirodzená guráž. Spevák a hudobník RICHARD MÜLLER dnes vedie pokojný život s novou rodinou. Tvrdí, že autorsky sa cíti vyprahnutý, ale nechce tvoriť nasilu. Zároveň pravidelne vyráža na rôzne ladené šnúry, lebo staré dobré pesničky ho vraj stále držia v kondícii. A napodiv v ňom dodnes dozrievajú.
Čo vám vaše pesničky po rokoch dávajú?
"Presne tú povestnú hudobno-slovnú informáciu. Je stále veľmi dôležitá. To ma niekedy vnútri teší viac, inokedy menej, ale kým to máme dobre nahodené a zaranžované, nakoniec to vždy dobre vyjde."
Necítite napätie medzi pesničkou ako hudobným materiálom a vašou osobnou výpoveďou?
"Svoje pesničky stále vnímam ako osobnú výpoveď. Niektoré, hoci ich spievam dvadsať rokov, sa mi vôbec nezdajú staré, a pri niektorých novinkách mám naopak pocit, že ešte nedozreli, preto vnímam ten proces vlastne ako stále otvorený a pesničky sú k dispozícii na ďalšie spracovanie. Mám dosť aj takých, ktoré ľudia dnes majú radi, dobre na ne reagujú, a neboli to pritom v minulosti vychytené hity. Neexistuje k nim rovnaký kľúč, je to aj čisto pocitová vec."
Čo znamená dozrievanie pesničky?
"To vždy záleží na danom momente, okamihu, aj na období, aké prežívam. Neviem to presne definovať."
Dozrela niektorá práve v tomto období?
"To je veľmi komplikované. Sú však pesničky, ktoré mám rád vždy a nepotrebujú nadobudnúť svoj čas dozrievania, lebo sú vo mne živé po celý čas. Napríklad Milovanie v daždi alebo Tlaková níž."
Ako ste vlani prežívali sériu koncertov na počesť Jara Filipa?
"Boli to veľmi príjemné vystúpenia, ktoré ešte navyše nabrali na zážitku vďaka prítomnosti Andreja Šebana. Naozaj to stálo zato a som veľmi rád, že som to mohol absolvovať. V priebehu každého koncertu som si uvedomoval, aký široký „diazepám“ – ako by povedal Július Satinský – bol Jaro schopný obsiahnuť."
Vlaňajšie turné na počesť Jara Filipa bolo pre Richarda Müllera a Andreja Šebana opäť po čase dôležitou príležitosťou na stretnutie (zdroj: RENÉ MIKO)Rok predtým ste veľa cestovali a koncertovali so spevákmi z Fragile. Bol to znesiteľný nápor?
"So skupinou Fragile sme zahrali vyše sto koncertov, tých dvadsaťjeden s Andrejom Šebanom bola oproti tomu malina, ani sme si nestihli uvedomiť, že začíname a končíme. Boli to dva úplne odlišné typy turné."
Nemali ste podobné publikum?
"Myslím si, že prišli rôzni ľudia, hoci sa to nedá celkom dobre posúdiť, ani keď sa pozorne pozeráte do publika. Niekedy mám pocit, že v ňom vidím prevažnú väčšinu úplne mladých ľudí, priam stredoškolákov, gymnazistov. Zároveň tam však môžu sedieť aj starší ľudia a ich reakcie bývajú väčšinou podobné. Publikum je jednoducho nevyspytateľné a rôznorodé a ľudia nejako do tej mojej hudby dospievajú, stále sa ukazujú nejakí noví, ktorých to zaujíma a identifikujú sa s mojimi textami. Veď na sociálnych sieťach sa to dá už aj relatívne merať."
Ako si spomínate na Jara Filipa? Skúšate dodnes zhodnotiť, čo ste jeden pre druhého urobili?
"Jaro Filip, večne živý, nezabudnuteľný, inak sa k tomu ani nedá postaviť. Veľmi sa chytil mojich textov, ktoré mimoriadne zafungovali v spojení s jeho hudobnou inšpiráciou. Našli sme sa, stretli sme sa a to stretnutie bolo veľmi intenzívne. To je podstata nášho hudobného spoluexistovania."
V čom to je, že sa ocitnete zrazu s niekým na úplne spoločnej vlne?
"Často to býva náhoda. Ani vám pri tom nedochádza, že môže vzniknúť niečo také komplexné a kvantitatívne široké, ako to bolo v prípade stretnutia s Jarom. Urobili sme za tri mesiace šesťdesiat skladieb, ktoré sme vydali na šiestich cédečkách, štyri boli moje, dve jeho. To je niečo úplne ojedinelé, nedá sa to zopakovať."
Richard Müller počas koncertu na bratislavskom majálese v roku 2010 (zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)Kedysi ste sa inšpiráciou doslova dávali uniesť, keď to na vás prišlo, vychrlili ste zo seba do textov všetky vnútorné stavy. Aký je dnes váš prístup k tvorbe?
"Žiaľ, iný. Momentálne sa necítim invenčne obdarený, aj album, ktorý chystám, by nemal byť ani po hudobnej, ani po textovej stránke mojím dielom. Ale to pre mňa osobne nie je hendikep, lebo viem, že by som nikdy nevydal zo seba žiadne slovo ani melódiu nasilu, neponúkol by som niečo, čo by som z nejakého dôvodu nechcel. Takže teraz som natrafil na dvoch muzikantov, autora hudby a autora textov, a som presvedčený, že sa s nimi stretnem v hudobnom názore. A že naše dielko bude s publikom súznieť. Zatiaľ o nich viac nepoviem."
Takto nejako vznikal aj váš najnovší album Sociální síť?
"Takto nejako, ale skôr inak (smiech)."
