Toľko filmov a toľko úspechov? To nemôže prospieť jeho osobnostnému vývoju! Komunistickí funkcionári sa s veľkým nepokojom pozerali na kariéru Juraja Jakubiska a tento argument použili, keď ho začiatkom sedemdesiatych rokoch odpratali do Krátkeho filmu a znemožnili mu nakrúcať filmy hrané. Takmer desať rokov sa potom Jakubisko musel živiť propagačnými dokumentmi o guľôčkových ložiskách alebo ropovode Družba a keď konečne dostal novú šancu - najmä vďaka podpore Nemcov, ktorí radi za jeho filmy platili markami, poriadne im to vrátil .
Juraj Jakubisko dostane o pár dní národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Bratislavské kino Lumiere preto teraz premieta jeho filmy a aj filmy kameramana Igora Luthera, ktorý cenu dostane tiež.

V sobotu podvečer je na programe Postav dom, zasaď strom, ktorým v roku 1980 Jakubisko otestoval cenzorské schopnosti svojich nariadených a zároveň ich nervy. Ešte celkom neodznel ich hnev za to, že vo filme Zbehovia a pútnici (1968) priniesol na scénu ruského hrdinu, ktorý bol opitý a kradol. A on už začal rozvíjať príbeh Jozefa Matúša, ktorý pri plnení svojich životných plánov využil všetko, čo v nedokonalej, materiálne aj duchovne skorumpovanej československej spoločnosti nefungovalo.
V rozhovore pre SME Juraja Jakubisko povedal, že tesne pred tým, ako mal film odísť do Benátok, cenzori skonštatovali: Je protištátny. A chceli, aby z neho veľkú časť vystrihol, hoci ho už dramaturgovia talianskeho festivalu videli celý a taký ho aj chceli. „Vravel mi, pán režisér, povedzte, že vám v noci čosi napadlo a že to musíte prestrihať,“ spomínal Jakubisko. „Zhrozil som sa. Mám im povedať, že som sa cez noc zbláznil? Že mi šibe, a tak som sa rozhodol, že si zničím film?“


Hoci odvážne bojoval, tento nerovný súboj celkom nevyhral, lebo z filmu nakoniec vypadla pesnička Mariky Gombitovej Krajina plná medu, ktorá mala sprevádzať záverečné titulky. Jakubiska čakalo ešte dlhé obdobie, keď nemal možnosť nakrúcať v podstate nič, len rozprávky alebo historické filmy.
Keďže však neskôr prišli lepšie časy, nové filmy a napokon, dostáva aj Slnko v sieti, svoju minulosť nehodnotí zle. Hovorí: „Považujem za šťastie, že patrím ku generácii, ktorá prežila také rôznorodé časy. Robili sme za komunistické peniaze filmy proti komunistom - s invenciou a zo srdca. Je mi ľúto mladých, keď dnes behajú po ulici, demonštrujú a ich jedinou starosťou je, aby zachránili nejakého medveďka. My sme bojovali za dušu, za slobodu a niečo sme aj dokázali zmeniť.“
Zoznam filmov Juraja Jakubiska a Igora Luthera, ktoré sprevádzajú prehliadku Týždeň slovenského filmu (11. - 17. apríla), nájdete tu: www.tyzdenfilmu.sk/sk/r2016/jakubiskoluther