Mallory
Kinotip
Miroslava Neradová, protagonistka najnovšieho dokumentu českej režisérky Heleny Třeštíkovej, údajne svoju prezývku Mallory dostala po hrdinke amerického filmu Olivera Stonea z roku 1994 Takí normálni zabijaci. V časoch, keď bola členkou motorkárskej skupiny, sa hrdinsky ubránila násilníkovi. A vtedy sa z Miroslavy stala nebojácna a obávaná Mallory.
Na začiatku filmu je Miroslava „Mallory“ Neradová tridsaťročná narkomanka, ktorej sa po niekoľkých neúspešných detoxoch konečne darí ostať „čistou“. Dá sa povedať, že z toho najhoršieho sa už vystrábila. Ale obrátenie nie je vôbec také jednoduché, o čom práve hovorí Třeštíkovej film. Česká režisérka ju svojou časozbernou metódou trinásť rokov sledovala a ukázala ju ako ženu, ktorá sa dennodenne snaží o návrat do spoločnosti a chce sa sama postaviť na vlastné nohy.
V prvej časti pozorujeme, ako si hľadá novú prácu a strechu nad hlavou. V druhej zas najmä mužov a lásku. Cez jej emócie a trefné komentáre spoznávame ťažké peripetie hľadania nezávislého a slobodného života, ktorý prináša mnoho krás, ale aj strát. Miroslavu vidíme živoriť v odstavenom aute, bojovať o každý prežitý deň, sme s ňou, keď sa opakovane zamiluje, sklame, plače a opäť zamiluje, keď znovu a znovu robí tie isté chyby, keď stráca prácu, rozumieme jej pri návštevách rodičov, ako aj odloženého syna v ústave...
A popritom sme svedkami jej neustáleho boja s úradmi. Pasáže s odmietaním úradníkov patria k dominantným a najironickejším scénam filmu. Sama protagonistka komentuje svoj byrokratický zápas ako pohadzovanie horúceho zemiaka. Navzdory neústretovosti úradníkov, zrady partnerov, nemožnosti nájsť si lepšiu prácu a chýbajúcej pomocnej ruky zo strany rodiny či priateľov je Mallory odhodlaná a pracovitá, čo jej nedovolí znova spadnúť.
Helene Třeštíkovej a strihačovi Jakubovi Hejnovi sa podarilo priniesť reálny príbeh narkomanky, ktorá chce svoj život zmeniť. Okamžite sa ponúka porovnanie so starším režisérkiným počinom, z ktorého vzišiel dokument Katka (2009). Obe ženy – Katka a Mallory – sú narkomanky a matky. Film Katka sa končí čakaním na pôrod a pre diváka zistením, že mladá žena sa od drog odpútať nedokázala. Do triezveho života sa nevrátila. Na rozdiel od nej Mallory porodením syna smeruje k šťastnejšiemu koncu, i keď ani jej životný príbeh ešte nie je dopísaný.
Obidva dokumenty vznikali formálne obdobne. Protagonistky filmov režisérku telefonicky kontaktovali a Helena Třeštíková prichádzala za nimi do terénu natáčať. V dokumente Mallory je použitých viac ilustračných záberov komentovaných hlasom z telefónu. Tak sa dozvedáme aj o prvotnom impulze osudovej zmeny. Keby nebolo náhodné stretnutie s Jiřím Bartoškom na Karlovom moste, Mallory by to už dávno zabalila. Práve po tomto nočnom stretnutí sa rozhodla, že sa postará o syna Kryštofa a heroínu sa viac nedotkne.
Hoci je tento film optimisticky ladený, Helena Třeštíková naznačuje, že drogová závislosť sa nekonči úspešným absolvovaním detoxikačných kúr. Autentickosť, komunikatívnosť a zrozumiteľnosť vyjadrovania sa Mallory o svojom postdrogovom živote však dávajú dosť dôvodov na to, aby sa film premietal na stredných školách. Bola by to dobrá osveta aj výstraha.
Autorka je študentka VŠMU
