Originálny chlap, ktorý rukami čaroval magické formy ľudského vnútra tak, ako výnimočne ich vnímal. Chcel, aby jeho sochy niesli v sebe výrazné pohnútky – ľudskú drámu aj potešenie.
Taký bol Andrej Rudavský, poctivý sochár, tvrdý a pritom tvárny ako ruda – hovoria o ňom jeho obdivovatelia. Zomrel včera ako 83-ročný.
Balada, 1972-1975 (zdroj: WEBUMENIA.SK)Galandovská ruka
Študoval v päťdesiatych rokoch v Bratislave a Prahe v školách umeleckého priemyslu, v roku 1960 sa usadil v Podunajských Biskupiciach, kde pôsobil až do svojej smrti. Práve počiatočné 60. roky určili hodnotu jeho umeleckého odkazu.
Vtedy vstúpil do hnutia galandovcov a hoci bol najmladší, stal sa jeho plnohodnotným predstaviteľom. S galandovcami bol prepojený nielen duchovne, ale dokázal sa stotožniť aj s ich programovým vyhlásením o spoločnom prístupe k tvorbe a postoji k politickému dianiu v spoločnosti.
Kaplnka, 1968 (zdroj: WEBUMENIA.SK)
Kaplnka, bronz, 1980 (zdroj: WEBUMENIA.SK)Členovia skupiny Mikuláša Galandu boli začiatkom normalizácie podrobení ostrej kritike, vylúčení zo Zväzu výtvarných umelcov a dostali zákaz vystavovať. Platilo to aj na Andreja Rudavského.
„Všetci galandovci pracovali vo svojich dielach s redukciou tvarov, bol to ich typický, veľmi konštantný znak,“ hovorí kunsthistorička Zsófia Kiss Szemán. Rudavského hlavnými symbolickými motívmi boli kaplnka a postava, odvíjal sa od nich počas celej svojej tvorby. Práve na nich sme mohli sledovať kontinuitu jeho tvorby.
Vychádzala z neoavantgardného impulzu a hlásila sa k slovanskej duchovnosti aj k jej tradíciám. „Vďaka celkovej kontinuite mohla tvorba galandovcov prežiť, na rozdiel od iných modernistických hnutí, ktoré sa časom stali prežitkom,“ hovorí Szemán.
Hlava, 1960 (zdroj: WEBUMENIA.SK)Travertín medzi ľuďmi
Hodnota Rudavského diela narastá aj vďaka jeho individuálnemu tvorivému programu. Bol jedinečným hľadačom technických riešení, v sochárstve využíval rôzne netradičné materiály ako keramiku alebo živicu a nové moderné postupy ich deštrukcie ako pálenie či agresívne zásahy.
Svoje idey dokázal osobito zladiť s robustne monumentálnym výrazom, uchoval si ho až do konca svojej tvorby.
Andrej Rudavský v roku 1965 založil s kolegami medzinárodné sochárske sympózium vo Vyšných Ružbachoch. V tom čase išlo o dôležitý krok – sochári chceli ostať v blízkom kontakte s dedinským ľudom, zároveň však nájsť v Československu vhodnú lokalitu, výnimočné miesto s kameňmi sochárskej kvality.
Práve v Ružbachoch sa našiel kvalitný travertín v prírodnom teréne, s ktorým tak rád pracoval. Nechal v kraji mnoho exponátov a najmä kus srdca.
Andrej Rudavský (1933-2016) (zdroj: FOTO - PETER PROCHÁZKA)
