Ste moderátor, športový komentátor, šéfujete športovému spravodajstvu a moderujete zábavnú kvízovú reláciu. Ako to máte časovo rozložené?
Nedá sa to presne určiť, ale tohtoročné časti Čo ja viem sme nahrali už v marci v šiestich nahrávacích dňoch. Z toho všetkého, čo robím, je to najmenej časovo náročná záležitosť. Nájsť si šesť dní na nakrúcanie sa dá aj napriek vyťaženosti. V riadení redakcie mám svojich zástupcov, ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť, takže sa občas môžem venovať aj moderovaniu kvízu.
Neláka vás niekedy preveriť si vedomosti ako súťažiaci?
Ani nie. Je to síce vedomostno-zábavná šou, ale mix otázok je taký nevyspytateľný, že je to možno viac tipovanie. Isteže, práve to je na tom zábavné, ale veľa bizarných otázok v kombinácii s časovým limitom je stres. Takže by som ani nemenil. Možno by som sa však napokon nechal nahovoriť.
Tento rok bohatý na významné športové udalosti. Čo z toho vyplýva pre vás?
Pripravujeme tri obrovské projekty - svetový hokejový šampionát, európsky futbalový šampionát a letnú olympiádu v Riu a zároveň plynie v športe okolo nás všetko ďalej. Vysielame najvyššiu hokejovú súťaž, teraz beží play off a až do druhej polovice apríla aj naša najvyššia futbalová súťaž, ktorú vysielame každú nedeľu. Zároveň sa hrá Liga majstrov, európska liga vo futbale. Priestor medzi európskym šampionátom a olympiádou bude zhruba dvadsaťpäť dní a tie vyplní Tour de France. Bude to náročné.
Na čo sa najviac tešíte?
Samozrejme, na futbal. Mám rád aj hokejové majstrovstvá a dlhé roky som na nich participoval ako moderátor v štúdiu. Pamätám si, že som ich vynechal akurát v roku 2010, pretože ma čakala šesťtýždňová cesta do Južnej Afriky na MS vo futbale a doma som mal dvojmesačného syna. Tento rok treba pripraviť letnú olympiádu a s tým súvisí priam strašidelné plánovanie veľkého množstva programu.
Čo z príprav je priamo na vašich pleciach?
O olympiáde by sa dal viesť samostatný rozhovor. Už dávno to nie je iba o tom, že treba pripraviť dvadsaťštyrihodinové vysielanie na Dvojke. Keďže Rio je iné časové pásmo, pribudne šesťhodinové vysielanie od polnoci do šiestej ráno, a preto budeme vysielať aj na Jednotke. Plus budeme preberať osem streamovacích kanálov priamo z Ria, čiže na webe si každý bude môcť urobiť ešte vlastný olympijský program.
Aj pre web musíme pripraviť rozvrh, aby bolo jasné, čo sa bude dať vidieť online. Prvý nástrel vysielania bol pripravený už koncom septembra a dnes sa program dotvára, pretože organizátori v Riu sú nútení z rôznych dôvodov ho meniť. Podujatia sa nám v plánovaní posúvajú ako vláčiky.
V šou Čo ja viem, ktorú moderuje v piatok večer na Jednotke, súťažia známi ľudia aj študenti prítomní v štúdiu. (zdroj: I THE DESIGN)Na Dvojke sa pre šport často odsúvajú večerníčky a deti bývajú sklamané. Nedá sa to riešiť vopred?
Trápi nás to, je to jeden z našich dlhodobých problémov a viem, že počas dní bez športu sa stáva, že večerníček je na Dvojke najsledovanejším programom. Pri dvoch kanáloch však zatiaľ uspokojivé riešenie nemáme.
Tri roky šéfujete športovému spravodajstvu, nechýba vám moderovanie?
Je pravda, že komentujem aj moderujem menej a, samozrejme, že mi to aj chýba, ale všetko má svoje za a proti. Na druhej strane ma teší, že nastupuje mladý tím ľudí, ktorí sa už dostávajú do povedomia. Som veľmi rád, že môžem vidieť, ako komentátorsky rastie Oľga Hamadejová, Tomáš Košec alebo Ľuboš Hlavena či Ján Žgravčák.
Diváci oceňujú vašu dobrú pamäť a osobitý spôsob komentovania, pracovali ste na tom cielene?
Myslím si, že aj iní majú podobné schopnosti. Na našej práci je pekné aj to, že ak máte desať dobrých komentátorov, každý by si mal nájsť vlastný spôsob.
Sú zásady, ktoré by mali dodržiavať všetci?
Snažíme sa dbať o to, aby sa aj v športe udržiavala na obrazovke spisovná slovenčina. Keď si všimneme nejakú nečistotu v reči alebo nepatričné výrazy, upozorníme na to. Veľmi si tiež cením, že sa nám darí našich nových učiť, že v televízii neexistuje „ja“ rozprávanie. Zápasom síce sprevádza komentátor, ale diváka by nemal oslovovať v prvej osobe jednotného čísla. Za vysielaním, bez ohľadu na to, či ide o domáci prenos, alebo prevzatý, je aj práca zvukára, kameramana a ďalších z veľkého tímu.
Pri živých prenosoch je iste veľa nervozity. Vy pôsobíte skôr ako pohodovo. Ste adrenalínový typ?
Nie som adrenalínový typ, ale mám túto prácu rád. Šport musíte vnímať v súvislostiach a vedieť, čo je podstatné a čo menej dôležité. Pre komentátora je úplne najdôležitejšie, aby si bol vedomý toho, že divák si ho ako dobrého komentátora zapamätá vtedy, keď prežíva pozitívne emócie. Keď naši vyhrajú. Uvedomil som si to v súvislosti s úspechom našich futbalistov, keď sa dostali na MS vo futbale do Južnej Afriky, alebo v súvislosti s úspechmi biatlonistky Naste Kuzminovej.
Keby sa nám nedarilo a naša futbalová reprezentácia by bola kdesi na predposlednom mieste, môžete byť tým najlepším komentátorom na svete a mať najlepšie vedomosti aj slovenčinu, aj tak dobrý nikdy nebudete.
