Poznáme víťazov slovenskej filmovej sezóny

Režisér Marko Škop hovorí, že vždy ho zaujímali príbehy ľudí, ktorí sa dotknú akéhosi pomyselného vrcholu a potom sa prepadnú na úplne dno. "V každej krajine, v každej brandži aj v každej kinematografii sú ľudia, ktorí zažiarili a potom skončili až na dlažbe, aj so závislosťou na alkohole?," hovorí.

"A v ženskom svete som našiel viac vrstiev, lazúr, napríklad pri vzťahu medzi matkou a synom."

A tak vznikla dráma Eva Nová, ktorú Slovenská filmová a televízna akadémia vyhlásila za najlepší film za roky 2014 a 2015. Odovzdala mu viac hlasov ako filmom Koza Ivana Ostrochovského a Deti Jara  Vojteka.

Všetky tri filmy mali veľký ohlas na svetových festivaloch. Deti získali tri ceny na festivale v Pekingu, kde bol predsedom poroty Luc Besson. Koza bol v programe festivalu Berlinale a Eva Nová mala premiéru na festivale v Toronte, kde ešte aj získala cenu kritikov FIPRESCI. 

"Za posledné roky vzniklo na Slovensku množstvo dobrých filmov, cenu by si zaslúžili aj Ivan Ostrochovský aj Jaro Vojtek. Ohromne si to vážime," povedal Marko Škop pri preberaní Slnka v sieti a poďakoval každému, kto podporuje slovenskú kinematografiu. 

Marko Škop získal cenu aj za najlepšiu réžiu. Doteraz nakrúcal  výborné dokumenty, v nich ctil etiku a korektný, možno aj trochu novinársky prístup. Opatrná práca s emóciami a ľudským materiálom všeobecne sa prejavil aj v Eve Novej. Pritom hraný film mu predsa len umožnil vstúpiť trochu odvážnejšie do intimity filmového hrdinu.

"Hraný film to umožňuje – obnažiť postavu na maximum. V dokumentárnom filme mám pred kamerou reálnych ľudí, rešpektujem ich intimitu a ľudské hranice. Je to vec osobnej miery. Pri dokumentárnych filmoch, ktoré idú za moju osobnú hranicu zobrazenia, sa viem trápiť. Pri hranom filme som však mohol som ísť ďalej," hovorí. 

Marko Škop pri nakrúcaní. (zdroj: ASFK)

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Režisér Marko Škop ide do prestížneho Toronta. Slovenským filmárom už možno uveriť, hovorí Čítajte 

Žiadne prekvapenie, Slnko v sieti pre najlepšiu herečku má Emília  Vášáryová za titulnú postavu z filmu Marka Škopa Eva Nová. Že v ňom mohol naplno vyznieť príbeh skrachovanej herečky, ktorá hľadá cestu k vzkrieseniu, odpusteniu aj vlastnej sebaúcty, to je jej veľká zásluha.   

„Emília Vášáryová interpretuje vymyslenú postavu, nie je to ona, jej príbeh. Spolu sme však hľadali cestu, ako do tej intimity vojsť," hovorí režisér Marko Škop. "Dlho sme to dopodrobna preberali a zásadné pritom bolo, aby sa pre film degradovala. Prijala to. Príbeh Evy Novej vyžadoval obnaženie, tvár naholo – vrásky nielen ukázať, ale ich ešte aj podpodporiť. Celý jej imidž sme výrazne menili, aby to nebola Emília Vášáryová, ako ju poznáme, a ona súhlasila so zamýšľanou podobou, s tým že vo filme bude „trash“. Bola veľmi otvorená a to si nesmierne cením.“

Emília Vášáryová vo filme Eva Nová. (zdroj: ASFK)

Film Eva Nová poskytla veľkú hereckú príležitosť nielen pre Emíliu Vášáryovú, ale aj pre Milana Ondríka, ktorého vďaka nemu vyhlásili za najlepšieho herca. Hrá v ňom syna hlavnej hrdinky a ten patrí medzi tie postavy, ktoré sa najviac emočne prejavili. Ondrík dokázal vystihnúť, že rodičia dokážu svoje deti tak veľmi zraniť, až ich premenia na kameň.

Snko si prevzal na javisku Slovenského národného divadla, kde pravidelne hráva ako jeden z najväčších hviezd súboru. V boji o národnú cenu boli jeho súpermi Milan Lasica z filmu Rukojemník a Zvonko Lakčevič z filmu Koza.

Milan Ondrík vo filme Eva Nová. (zdroj: ASFK)

Režisér Jaro Vojtek chcel vyvrátiť mýtus, že autizmus vyzerá tak, ako ho ukázal film Rainman, a nakrútil dokument Tak ďaleko tak blízko. Celkom zaslúžene zaň získal Slnko v sieti za najlepší dokument. S mladými autistami viedol rozhovory o intímnych témach, pýtal sa ich, ako si predstavujú budúcnosť, no veľa energie venoval aj tomu, čo prežívajú ich rodičia. Oni sú jeho hrdinovia.

Vojtekov film mal takú silu a taký dosah, že dokázal aj čosi zmeniť v spoločenskom nastavení. Upozornila ho na to rodina Vyskočilových, s ktorou nakrúcal.  "Vraj keď môj film videli lekári, rozhodli sa ich adoptívnemu synovi schváliť špeciálnu starostlivosť, o ktorú sa už roky neúspešne uchádzali,“ hovorí Vojtek. 

Jaro Vojtek je dnes už podobne ako Marko Škop aj režisér hraných filmov. V hlavnej kategórii súťažil jeho film Deti. 

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rainman je pekný film. A ešte krajší mýtus Čítajte 

Najlepším animovaným filmom sa stal Fongopolis režiséry Joanny Kozuch. Kombináciou fotografie s pixeláciou vytvorila príbeh huslistu, ktorý sa stratí na vlakovej stanici mesta Fongopolis. Neujde mu vlak, ani nenaskočí na ten nesprávny. Len sa zrazu nevie zorientovať v množstve zbytočných zvukových a obrazových informácií. Joanna Kožuch ukázala mesto v melancholickej nálade. Pýta sa: Keď všetci bojujeme s rovnakým pocitom samoty a dezorientácie, prečo si svet neurobíme iný?

Huslista má u nej podobu Martina Snopeka, tiež animátora. Nie je to nič nezvyčajné. Slovenské animované filmy vznikajú často len vďaka tomu, že sa viacerí animátori spoja, že si vo výrobnej fáze pomáhajú.