Práve získal národnú filmovú cenu za film o herečke, kedysi hviezde, dnes alkoholičke, ktorá zúfalo hľadá cestu späť – k synovi aj k vlastnej sebaúcte. MILAN ONDRÍK vidí vo filme Eva Nová odkaz pre hercov. Kto chce zvládnuť roly komikov či vrahov, musí najprv zvládnuť rolu rodiča, vraví.
Ste jedným z mála profesionálnych hercov, ktorí dostali príležitosť v slovenskom filme. Čo hovoríte na to, že režiséri radi obsadzujú nehercov?
„Súvisí to s vlnou dokumentárnych filmov, ktorá bola u nás veľmi silná. No som rád, že aj dokumentaristi, ktorí prešli k hranému filmu, si už uvedomili, že neherci nedokážu zahrať všetko, čo potrebujú. Režisér si môže povedať: On je dobrý typ. Je neherec, nebude nič hrať. Lenže to je omyl. Na to, aby ste akoby nič nehrali, potrebujete veľmi dobrého herca.“
Stretávali ste sa v škole s režisérmi, ktorí práve nakrúcajú hrané filmy? Alebo boli divadelné a filmové partie oddelené?
„Všetkých si pamätám, no vtedy sme sa stretávali len pohľadmi. Nespolupracovali sme. A som teraz veľmi rád, že som sa stretol s Markom Škopom.“
On je tiež pôvodne dokumentarista. Čo prináša do hraného filmu?
„Je to talentovaný, ale najmä múdry a slušný človek. To je základ budúcnosti slovenskej kinematografie. Potrebuje slušnosť, láskavosť a rozhovory o hodnotách. Že som s Markom mohol otvoriť takúto kapitolu svojho hereckého života, považujem za veľké šťastie.“
Milan Ondrík hovorí: Nemusím vyniknúť ja, musí vyniknúť príbeh. (zdroj: TASR)Zdá sa, že vo filme Eva Nová presadzoval mierne tlmené herectvo. Vy ste so svojím emocionálnym prejavom pôsobili skôr ako výnimka. Presadili ste si to?
„Bol som jedným z posledných hercov na kastingu. Marko hľadal štyridsiatnikov, ja mám ešte len tridsaťpäť. Dohodli sme sa, že kým sa začne nakrúcanie, trochu spustnem, priberiem, pretože obaja sme stáli o to, aby som rolu syna hral ja. A potom sme sa rozprávali, ako by mala vyzerať. Mňa netrápi príliš to, či svoju úlohu zahrám dobre. Nemusím vyniknúť ja, musí vyniknúť príbeh. Pre mňa je dôležité, aby som ju zahral presne. A byť presný, to je veľmi ťažké. To je vlastne to, čo neherec nedokáže. Naopak, herec dokáže zahrať jednoducho, herec dokáže zahrať presne – a vôbec pritom nepotrebuje na pľaci či na javisku vytŕčať.“
Hráte syna, ktorý je vo vzťahu k svojej mame takmer ako kameň. Ako sa také niečo hrá?
„Som už pätnásť rokov denne v divadle, môžem sa týmto veciam venovať od rána do večera. Takže hľadám dôvody, prečo je ten človek taký. Tvrdosť tejto filmovej postavy vychádza z toho, že sa mu mama v detstve nevenovala. Niekoľkokrát ho sklamala, už jej nevedel odpustiť. No ja, Milan, hovorím, že treba vedieť odpúšťať. Aj na milióntykrát. Lebo celý svet stojí na rodine. Keď sa v nej budeme hádať a nebudeme schopní si odpúšťať, nebude fungovať ani štát, ani žiadny iný systém. Na to som myslel, keď som si prečítal scenár. Uvedomil som si, že čím budem tvrdší, tým viac vynikne osud našej filmovej rodiny.“
Evu Novú teda nevidíte ako obraz hereckej profesie, ale ako obraz rodiny.
„Je zaujímavé, že všetci v ňom vidia príbeh herečky.
