Mať v osemdesiatych rokoch minulého storočia v umeleckom programe totalitnú estetiku ako tému namierenú proti totalite samej, to znie nemožne. A predsa sa zrodilo.
V roku 1980 vznikla slovinská kapela Laibach. Meno si vzala podľa nemeckého názvu Ľubľany a vo vtedajšej Juhoslávii bojovala s provokatívnym statusom.
Počas vlaňajšieho pobytu v Severnej Kórei. (zdroj: LAIBACH.COM)Až tak, že jeden z ich koncertov, na ktorom premietli obrázok penisu zároveň s fotkou Tita, polícia svojho času rozohnala. V relatívne liberálnej krajine dostala kapela zákaz vystupovať a Titov komunistický režim spravil napokon z členov kapely disidentov.
Emigrácia im, paradoxne, pomohla, lebo si ich v Londýne všimlo prestížne vydavateľstvo Mute. Tak sa Laibach, zakladatelia hnutia Neue Slowenische Kunst, stali jednou z kultových kapiel industriálneho rocku, bojujúcou proti neslobode a uniformite.
Kým kedysi boli tŕňom v oku komunistickej moci, neskôr ich často obviňovali z propagácie diktátorských režimov. Ich hudba a imidž stále nútia premýšľať o charaktere spoločnosti, politickej manipulácii či ohlupovaní más médiami.
Aj preto je zázrak, že kapela minulý rok vystúpila v severokórejskom Pchjongjangu. Časť z kontroverzného programu dnes uvidia aj návštevníci košickej Tabačky, kam ľubľanská legenda zavíta. Zaznejú aj nové interpretácie piesní zo svetovo presláveného muzikálu Sound of Music či niektoré staršie skladby s aktuálnymi spoločenskými témami.
(zdroj: LAIBACH.COM)
