Nemec Karsten Schmidt nie je stotožnený s tým, že ho volajú umelec. Keď to počuje, opýta sa: A ako vlastne definujeme umenie? On je vraj umelec, programátor aj dizajnér v jednom, a keď niekto potrebuje ľudí škatuľkovať podľa nástrojov, ktoré k práci používajú, veľmi mu nepomôže.
Ľudia v ňom vidia umelca a dizajnéra. Karsten Schmidt si však myslí, že svojim dielom učí ostatných najmä systémovo myslieť. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)On sám sa už roky venuje procesom, ktoré dlho ostávali skryté len za obrazovkami počítačov. Využíva na to vlastnoručne postavené 3D tlačiarne alebo laserové frézy. Jeho práca oslovila už aj firmy ako Audi či Google, ktorý stál aj za jeho posledným veľkým projektom z roku 2014.
Bola ním tri a pol metra vysoká 3D inštalácia s názvom Co(de)factory. Jej ústredným prvkom bola tlačiareň, návštevníci na nej mohli raz denne vytlačiť objekt, ktorý sami vytvorili na obrazovkách umiestnených v bočných podstavcoch. V Bratislave o svojom očarení technológiami hovoril na konferencii Sensorium.
Kód je mocný
S počítačmi sa prvýkrát stretol, keď mal trinásť rokov a mama ho zapísala na poobedné počítačové kurzy. Vyrastal vo východnom Nemecku poznačenom komunizmom, a preto nadšene uvítal možnosť uniknúť od starých ruských filmov a začal prenikať do tajov kódov.
„Mal som šťastie na učiteľov, ktorí sa rozhodli nestrácať zbytočne čas a využiť ho čo najefektívnejšie. Mali sme celý rok na to, aby sme vytvorili jednoduchú počítačovú hru, učili sme sa robiť všetko od pixelového písma, hudby, postavičiek až po celé herné prostredie.
(zdroj: archív K.S.)Práve v tom období som zistil, čo chcem v živote robiť,“ hovorí Schmidt, dnes úspešný multidisciplinárny umelec. Počítačový kód považuje za neobmedzený tvorivý nástroj.
Po revolúcii bol vtiahnutý do demoscény – subkultúry na pomedzí digitálneho umenia a kreatívnej tvorby. Pridal sa k ľuďom, čo chceli rúcať predstavy o technologických medziach a názoroch, že počítače sú iba na prácu a hry. „Boli to ľudia, ktorí od úplných počiatkov počítačovej éry nútili prístroje vytvárať veci, aké nik predtým ešte nevidel,“ hovorí.
Proces ako dizajnérsky nástroj
Karsten Schmidt postupne prenikol do sféry, ktorú dnes označujeme ako generatívny dizajn. Funguje vlastne rovnako ako ten klasický dizajn, no umelec v ňom musí zapájať najmä systémové myslenie. Na začiatku má nejasnú predstavu o tom, aký objekt by chcel vytvoriť, no cesta k nemu vedie spleťou algoritmov a počítačových programov.
Umením sa vraj preto môže stať aj biochemický proces alebo matematická rovnica – základnou ideou je využiť rozličné procesy ako kreatívny nástroj.
Biologické a umelé štruktúry (zdroj: Archív K.S.)„Krása programovania je v tom, že vďaka kódom dokážete vyprodukovať akýkoľvek typ umenia – hudbu, text, obrazy či objekty. To je na tom fascinujúce,“ hovorí. Myslí si, že tí, čo dokážu preniknúť dokážu do tajov programovania preniknúť, majú pred sebou nespočetne veľa možností a ciest, ktorými sa dá vydať a tvoriť neobyčajné veci.
Karsten Schmidt (zdroj: SME -Gabriel Kuchta)Nikdy pritom dopredu nevie, čo tvorivý proces prinesie. Finálny produkt, napríklad vyrezaný v 3D tlačiarni, pritom môže byť úplným nepodarkom. „Neviem však o žiadnom inom médiu, ktoré by malo taký obrovský potenciál.“ Stačí mu napríklad len osem slovies v správnej sekvencii, aby z nudnej kocky vytvoril fascinujúci hmyz.
„Táto sféra ukazuje, aký dôležitý je jazyk, a že práve ten ľudí najviac od seba odlišuje.“
