„Vyjadrujem sa ticho, skromne, neklamem,“ hovorí sýrsky spisovateľ, prekladateľ z angličtiny, aktivista, bývalý väzeň a utečenec Mohammad Habeeb o novom živote v Nórsku. Práve prišiel do Bratislavy na pozvanie festivalu nových menšín – Fjúžn.
Keď niekto cestuje, zvyčajne sa ho ľudia pýtajú, akú mal cestu. Vo vašom prípade to asi nebude veľmi jednoduchá otázka, však?
„Vôbec. Vždy, keď na svoju cestu myslím, zdá sa mi ako sen. Sen, ktorý sa rozhodnete snívať, a sen, pri ktorom neveríte, že ho naozaj žijete. Sen, ktorý chcete a zároveň nechcete, aby sa naplnil. Je to komplikované, však? Útek je sen, ktorý si sami aranžujete, uvažujete, komu by ste zavolali, koho poprosili o pomoc a popritom sa už lúčite s tým, čo opúšťate. Tešíte sa, bojíte sa, páči sa vám tá myšlienka a zároveň ju nenávidíte. Prosto, moja cesta bola problematická, ale jediná možná.“
Ako ste sa na ňu zbalili?
„Zbalili sme si fotky. Fotky kamarátov, rodiny, detstva, mladosti. Veľa času sme strávili tým, že sme ponavštevovali ľudí, o ktorých sme vedeli, že nám budú chýbať. A ja som si zbalil aj knihy.“
Koľko?
„Pätnásť. Všetky tie, ktoré som preložil.“
Prečo práve tie?
„Sú ako moje deti, a tie sa predsa neopúšťajú. Vedel som, že všetky ostatné knihy dostanem v nórskej knižnici. Oblečením som sa príliš netrápil, to zoženiete vždy, skôr som myslel na rôzne drobné predmety, osobné veci, ktoré by mi pripomenuli život v Sýrii.“
Brzdilo vás niečo pred odchodom?
„Mali sme čas všetko si premyslieť. Bol som si istý, že v Sýrii už nemám čo robiť. Pochopil som, že túto vojnu nemám ako zastaviť, ibaže by som vzal do rúk zbraň a vyšiel s ňou do ulíc. To však nie je moja životná ambícia. Som mierový aktivista a spolu s tisíckami ďalších sme robili všetko pre to, aby sme podporili revolúciu. No potom sa do nášho boja zapojili mnohé iné skupiny s rozličnými záujmami, s ktorými som nemal nič spoločné. Ako človek, čo bol zvyknutý otvorene rozprávať, čo si myslí, som sa už nikdy necítil bezpečne. Všade ma ohrozovali. Keď som sa rozhodol, už ma nemohlo nič zastaviť.“
Utiecť, to bol sen, ktorý som nechcel naplniť, hovorí sýrsky spisovateľ Mohammad Habeeb. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Aké predpoklady treba mať, aby ste prešli cez hranice? Musíte mať kontakty, peniaze alebo dravosť?
„Je veľa možností, ako opustiť Sýriu. Dôležité je, že máte v sebe kompas, a ten kompas predsa každý uvedomelý občan musí mať. Režim zároveň sám chcel, aby aktivisti z krajiny odišli. Nechceli, aby sme viac organizovali a volali ľudí demonštrovať.“
To je však len prvý krok. Tým druhým je dosiahnutie cieľového miesta. To možno nezvládne každý.
„Mne pomohlo, že som mal svoju históriu. Bol som ochranca ľudských práv, aktivista, bol som za to vo väzení – a vďaka tomu som mal aj isté kontakty.“
Akú vo svete cítite podporu?
„Nik nechce, aby bola v Sýrii demokracia. Keby sa dostal k moci sýrsky ľud, začal by prehodnocovať všetky politické a ekonomické dohody so Spojenými štátmi, Izraelom, Ruskom, Tureckom, Saudskou Arábiou... Najmä obchod so zbraňami. A keďže by tým nakazil okolité krajiny, znamenalo by to koniec mocenskej stability. Samozrejme, že musíme snívať o demokracii. Samozrejme, že musíme o ňu prosiť západný svet. Nemali by sme však čakať, že ju od neho dostaneme.“
Napíšete niekedy knihu o tejto vojne?
„Možno.“
A z akého pohľadu by ste o nej napísali?
„To je ťažká otázka. Predstavte si, že máme pred sebou jednu digitálnu fotografiu. Trochu ju zväčšíme, vy ukážete na jeden pixel z tých miliónov, čo ju tvorí, a vyzvete ma: Porozprávajte mi o ňom. Mohol by som rozprávať o toľkých veciach! Asi by som sa však rozhodol, že vám porozprávam o krutosti a barbarstve muža, ktorý obetoval celú generáciu, len aby si zachoval prezidentské kreslo. “
Teda by ste písali o človeku.
„Áno. Zaujíma ma ľudská duša a jej budúcnosť. Keby nás zasiahlo zemetrasenie, všetko by sme mohli nanovo postaviť. Lenže nám sa stalo, že nás režim skorumpoval a zvnútra celých rozožral. Pred revolúciou ľudí podplácal, po nej ich zasa rozhádal a vyvolal medzi nami nenávisť.“
Je možné, aby bola Sýria obeťou jedného človeka?
„Nie. Sýrsky prezident nie je jeden človek, je okolo neho celý tím. Mafia. Či je to Asad alebo Obama, už len za každou jeho skvelou vetou stojí zástup poradcov.
