23. apríla 2016 si pripomíname štyristé výročie smrti Williama Shakespeara – zomrel v deň svojich päťdesiatych druhých narodenín. Nemusí to byť pravda – zaznamenaný je totiž iba dátum jeho krstu (26. apríl), pokojne sa mohol narodiť aj o deň skôr alebo neskôr. No keďže 23. apríl je v Anglicku aj dňom svätého Juraja a svätý Juraj je patrónom Anglicka, neberme Angličanom túto radosť.
Svoju smrť Shakespeare asi očakával. Možno už v roku 1613, keď ukončil svoju londýnsku divadelnú kariéru a vrátil sa dožiť do rodného Stratfordu. A ešte naliehavejšia mohla byť táto predtucha v marci 1616, keď diktoval svoj testament. Zrejme teda príčinou jeho smrti bola nejaká choroba.


Jeho smrť však mohli urýchliť a do hrobu mu pomôcť aj tie päťdesiate druhé narodeniny – navštívili ho vraj v ten deň v Stratforde jeho dvaja londýnski priatelia, básnik Michael Drayton a dramatik Ben Jonson. Taká návšteva je dostatočný dôvod, aby aj chorý človek na chvíľu zabudol, že je chorý, a poriadne to oslávil – tak poriadne, že tú oslavu neprežil.
No ak prejdeme od životopisu k dielu, zistíme, že okrem tej racionálnej predtuchy, ktorá Shakespearovej smrti bezprostredne predchádzala, bola tu ešte jej iná podoba, básnická. Tú básnickú predtuchu, ba nielen predtuchu, ale priamo túžbu po smrti, spôsobenú únavou zo všetkého, z celého života, z celého sveta („Tir'd with all these, for restful death I cry) Shakespeare paradoxne pociťoval vždy práve vtedy, keď sa mu jeho tvorba najviac darila – nájdeme ju v Hamletovi, nájdeme ju aj v sonete 66:
Ustatý všetkým chcem len smrť. Chcem oddych.
Nech u dvier žobrať nevidím viac česť
a niktošov na recepcie chodiť
a čistotu, čo musí bahnom prejsť,
a metále, čo pripnú hlupákom,
a pannu, ktorú znásilňuje prasa,
a bezprávie, čo šliape na zákon,
a moc, čo nad bezbranným vypína sa,
a umelca, čo slúži u despotu,
a tupca, čo vždy múdrych poučí,
a prostú pravdu bitú za prostotu
a zlo, čo dobro drží v područí!
Ustatý všetkým rád to opustím –
len teba nerád zanechám tu s tým.
Sonet 66 a Hamlet
Pripomíname si výročie básnikovej smrti – patrilo sa teda začať od smrti. Ale sonet 66 nás láka zamyslieť sa aj nad životom.