Ako vyzeral váš dnešný deň?
Trochu netradične, moderovala som totiž ranné správy. Vstávala som o pol piatej, čo je náročné, potom som išla do maskérne a od šiestej som chystala s kolegami obsah. Ranné správy sa vysielajú o ôsmej, potom máme poradu, krátku kávu a pripravujeme správy o dvanástej.
Tradičný deň je aký?
Vtedy som reportérka, prichádzame všetci na deviatu na poradu, dohodneme sa, kto čo bude robiť a rozídeme sa. Potom už každý pracuje sám a samostatne na svojej téme. Zase iné to je, ak zasadá parlament, vtedy sme tam s poslancami naozaj zatvorení celé dni. Ale väčšinou pracujem do siedmej večer, kým sa neodovzdá reportáž.
Podľa čoho sa rozhodujete, akej kauze sa budete venovať?
Každý máme osobné preferencie, mňa vždy bavila politika, už v deväťdesiatych rokoch ako desať- až dvanásťročná som s otcom pozerala politické debaty. Vladimír Mečiar bol pri moci a všetko bolo turbulentné. Venujem sa aj menšinám, najmä tej rómskej. Tam ma ľudsky hnevá, že na Slovensku existujú ľudia, ktorí žijú v podmienkach ako v rozvojovej krajine. Trpia tým nielen oni, ale problematické je aj spolužitie s ostatnými. Množstvo rómskych detí sa rodí do absolútnej chudoby, bez pomoci sa z nej nedokážu dostať a v podstate už od útleho veku sú odsúdené na neúspech. Je neférové, že kým ja som sa narodila do „dobrej“ rodiny v Bratislave, iné dieťa sa narodilo v osade – a to mu predurčuje celý jeho život.
Divákov ste zaujali najmä počas volebnej noci a povolebných diskusií, prakticky ste nezmizli z obrazovky. Aká to bola skúsenosť?
Vôbec som nevedela, do čoho idem, na to sa nedá pripraviť, kým to nezažijete. Vysielali sme naživo v podstate jedenásť hodín v kuse, zo soboty na nedeľu som sa vyspala len štyridsať minút. Azda sme to zvládli so cťou. Treba byť v strehu, keďže ide o živé vysielanie. Ak to budem robiť častejšie, určite to bude lepšie ako na prvý raz. V štúdiu vám ubieha čas pomerne rýchlo, najväčší problém som mala s tým, že som bola celý čas veľmi hladná.
Zuzana Hanzelová. (zdroj: RTVS)Ohlasy na vaše moderovanie boli pozitívne.
To sa teším, ale robil na tom tím niekoľkých desiatok ľudí, pripravovali to mesiace dopredu. My moderátori sme tí, ktorých je, samozrejme, najviac vidieť.
Napriek tomu veľa závisí aj od moderátora, či dokáže napríklad pohotovo reagovať, má prehľad.
To áno. Toto vnímam ako svoju osobnú výhodu. Som pohotová. Sme rôzne typy moderátorov, niekto je lepší v príprave, niekto práve v reakciách. Ja mám rýchle reakcie, ale priznávam, že mám cieľ viac pridať v príprave.
Kto vám pomáha s rešeršami a s príspevkami?
Ak robím reportérsku prácu, všetko si pripravujem sama. V rozhlase, kde moderujem obednú 25-minútovú politickú diskusiu Z prvej ruky, máme dramaturga, ktorý chystá podklady ku konkrétnej téme. Ale keď to robíte niekoľko rokov, ja začínam ôsmy, tak tie témy priebežne sledujete. Každý rok je rozpočet, aj parlamentné témy sa opakujú. Nie je to tak, že každý deň začínate s témou od nuly.
Ako sa správajú politici mimo kamery?
Ako ktorý. Ale v zásade nie sú mimo kamery iní ako pred kamerou. Keď je niekto v politike, je do istej miery exhibicionista, tak ako aj my v televízii musíme byť. Úlohu hrá aj to, či ste muž alebo žena. Politika je zatiaľ veľmi mužské prostredie. Ak ste mladá žena, tak sa stáva, a nielen mne, ale aj kolegyniam, že to niekedy presiahne hranicu, ktorú by ste chceli.
V akom zmysle?
V komplimentoch, napríklad na oblečenie či na váš výzor. Sú ženy, ktorým to lichotí, mne to výslovne prekáža. Muži reportéri v parlamente riešia prácu – obsah, dôležité informácie. Vy si väčšinou najprv vypočujete komentáre k svojmu vzhľadu a až potom prejdeme k obsahu. Na tých ľudí sa však za to ani veľmi nedá hnevať, pretože takto to funguje v celej našej spoločnosti, parlament nie je výnimkou. Veľmi by som chcela, aby tie rozhovory boli pracovné, ale na Slovensku je to ešte takto bežné.
Tým, že sa politici správajú inak k žene – reportérke, nestáva sa, že stratia ostražitosť?
Sú ženy, ktoré to využívajú vo svoj prospech, pre mňa je to neprijateľné. Často mi dávajú aj rady, že to mám využiť, že sa mám napríklad tváriť hlúpo, ale to nie je môj štýl.
