Prince, David Bowie, Zaha Hadid, Alan Rickman boli hviezdy prvej ligy. Natalie Cole, George Martin, Lemmy Kilmister, Umberto Eco či Harper Lee vynikali talentom, ktorým nakazili celý svet.
Michel Galabru, Nancy Reaganová, Imre Kertész. Každý iný a každý jedinečný. A teraz niekoľko mien z našich končín. Karol Polák, Leopold Haverl, Boris Hybner, Anton Srholec, Juraj Černý, Svätopluk Šablatúra, Bořek Šípek.
A zoznam by mohol pokračovať. Počet známych osobností, ktoré tento rok zomreli, je až zarážajúco dlhý. Aj ten, kto nesleduje každodenné spravodajstvo, už zaregistroval, že s rokom 2016 niečo nie je v poriadku. Ako je možné, že neprejde ani týždeň bez toho, aby neodišiel niekto významný? Je táto lavína smutných správ normálna? pýtajú sa fanúškovia aj médiá.
Je, tvrdí editor rubriky nekrológov v BBC Nick Serpell. Vie, o čom hovorí, jeho služby využíva BBC pre televíziu, rozhlas aj svoju webovú stránku. A čoraz častejšie. Pripúšťa, že intenzita, s akou sa množia spomienkové texty o celebritách, je v prvých štyroch mesiacoch roka 2016 „fenomenálna“.

Šokujúce čísla
Stačí sa pozrieť do štatistík rozhlasového programu More or Less stanice BBC 4, ktoré ukazujú jasne rozoznateľný vzostupný trend. Napríklad medzi januárom a koncom marca 2012 riešila redakcia päť prípadov úmrtia, tento rok je to až 24, čo je takmer päťnásobne viac. Navyše, do sčítania sa nedostali niektoré smutné udalosti z konca apríla 2016.
Aj britské noviny Daily Telegraph si urobili menšie porovnanie. Spočítali si, koľko osobností tvorilo galériu zosnulých v roku 2014. Dospeli k číslu 38. Vlani o takomto čase boli na čísle 30. K dnešnému dňu je to 75. Samozrejme, bavíme sa o vzorke, ktorá mapuje aj pre našinca neznáme mená. Netreba však žiaden podrobný výskum, aby bolo zrejmé, že táto smršť má rovnakú tendenciu aj na Slovensku.

Viac celebrít, viac správ
O čo tu teda ide? Prečo sa to deje? Nick Serpell má niekoľko vysvetlení. „Ľudia, ktorí začali byť slávni v 60. rokoch sú teraz už sedemdesiatnici a začínajú zomierať. Okrem toho, máme viac známych osobností ako kedysi,“ hovorí. „Generácia môjho otca či starého otca poznala len filmové hviezdy, televízia neexistovala,“ opisuje Serpell.
Ibaže krátko na to sa situácia otočila. „Kto nebol v televízii, nebol slávny,“ poznamenáva novinár.
Ďalším faktorom je, že mnohí z tých, ktorí teraz zomreli, patria do generácie, ktorá sa narodila medzi rokmi 1946 a 1964. Toto obdobie označujú v Spojených štátoch za baby boom, počet obyvateľov vtedy výrazne narástol. A, bohužiaľ, matematika nepustí. Viac detí, viac kandidátov na závratné kariéry, viac rozlúčok s pozemskou podobou života.
