Že nebude technikom, ale svoj profesionálny život zasvätí radšej slovám a filmu za neho rozhodla doba. Keby však Pavol Branko po prepustení z politickej väzby, kde mal pôvodne stráviť doživotie, predsa len pokračoval v strojárskych štúdiách, filmový svet by bol dnes chudobnejší o veľkého kritika a teoretika, a ten jazykový zas o nadaného prekladateľa. K významným osobnostiam modernej slovenskej kultúry patrí dodnes, prezident Andrej Kiska ho začiatkom minulého roka vyznamenal Pribinovým krížom II. triedy.
Ktovie, či sa počas dlhých dní, ktoré trávil za múrmi väznice v Bratislave, Nitre, Leopoldove a neskôr aj v koncentračnom tábore Mauthausen, odvážil pomyslieť na to, že by raz mohol oslavovať 95. narodeniny. Práve pri tejto príležitosti uvádza bratislavské kino Lumière päť pásiem filmov z rôznych období dejín slovenskej filmovej tvorby. Zostavil ich sám Branko, vyberal vraj najmä tie, ktoré slovenskej kinematografii razili cestu do sveta a robili dobré meno, no zároveň také, ktoré väčšina divákov zrejme ani nepozná.
Pohreb prezidenta, r. Martin Šulík. (zdroj: archív Slovenský filmový ústav)„Otvárajú nové poetiky alebo signalizujú nástup nového žánru či nového talentu, vypovedajú o období svojho vzniku či spoločenskej atmosfére, a spája ich ambícia povedať niečo nové a po novom. Niektoré ostali prelomové podnes, každý je však po svojom zaujímavý a svojský,“ hovorí o svojom filmovom výbere Branko.
Dnešné úvodné pásmo bude zastrešené témou satiry v dokumentárnom filme a projekcia sa uskutoční za jeho osobnej účasti. Stredajšie pásmo Branko zostavil z animovaných filmov ako Pingvin, Socha, Zem, Strážca sen či Fongopolis, vo štvrtok divákov čakajú filmy dokumentaristov z Generácie 90 a jej predchodcov, medzi ktorými je napríklad aj Jaroslav Vojtek alebo Zuzana Piussi. Piatkový program je venovaný filmom od režisérov šesťdesiatych rokov a sobotné filmy ako Pohreb prezidenta, Bez vône či Akcia 37 zas pripomenú prvý predbanskobystrický odmäk a ponovembrový vývin.
