7 vecí, ktoré nevyhnutne potrebuje slovenský film

Režisér Peter Krištúfek videl filmy Červený kapitán, Stanko a Agáva a dostal sa k diagnóze slovenskej kinematografie.

Režisér Michal Kollár nakrútil divácky film Červený film. Aj keď sa to u nás nepatrí.(Zdroj: ČERVENÝKAPITÁN)

Slovenskí diváci nie sú hrdí na to, že idú do kina na domáci film. Príčin je mnoho. Jednou z nich je kolísavá kvalita našich výtvorov, druhou zas naša typická neprajnosť. Veď už Štúr bedákal, že nevieme oceniť seba samých a držať spolu a zatiaľ sa to nezmenilo. A tretím dôvodom je, že slovenský film dlho tápal.

Teraz však už vzniká nanovo a dnes nastala chvíľa, že máme v kinách tri nové a zároveň veľmi rozdielne diela. Podľa nich sa dá určiť diagnóza slovenského filmu a povedať, čo nevyhnutne potrebuje:

1. Trochu obyčajnosti - ako vo filme Stanko

Roadmovie Stanko má silnú atmosféru a modernú tému obchodu s bielym mäsom, ktorú hlavný hrdina vníma veľmi svojsky. Je skvelým príkladom, ako dodržať základné prikázania nízkorozpočtového filmu – nakrúcanie v exteriéri, využitie nehercov, prirodzené svetlo, malý štáb. V šesťdesiatych rokoch by sa k tomu rátalo aj použitie 16 mm suroviny (nie drahej 35-milimetrovej), ale to dnes spoľahlivo nahrádza nakrúcanie digitálnou kamerou

Takýchto počinov má Slovensko už niekoľko – patrí k nim napríklad aj oceňovaný film Koza. Stanko ponúka zaujímavý kontrast relatívnej „obyčajnosti“ príbehu spolu s neštylizovaným herectvom a krásnej, štýlovo čistej, farebnej kamery. Možno by si zaslúžil atraktívnejší názov – hoci mi teraz nenapadá žiadny iný, ale bol pre mňa diváckym zážitkom. Nie je filmom pre každého a festivaloch bude mať určite úspech. 

2. Rýdzo slovenský a rýdzo žánrový film - ako Červený kapitán

Červený kapitán prináša do našich kín niečo celkom odlišné: rýdzo slovenský žánrový film. Bol nakrútený podľa bestselleru Dominika Dána. Rešpektuje dobové reálie deväťdesiatych rokov, bez ktorých by nefungovali motivácie – a dodržať všetky detaily zrejme nebolo ľahké, čomu nasvedčuje aj rozpočet. 

Kto sa bude snažiť spomenúť si na slovenskú kinematografickú detektívku, bude musieť dolovať veľmi hlboko a asi najskôr siahne po štyridsaťročnej klasike Smrť prichádza v daždi. Ak divák nečítal predlohu, môže byť sprvoti celkom zmätený, oproti knihe bolo treba všeličo vypustiť a zjednodušiť. Ale aj tak film svojou atmosférou a technickým vyhotovením pôsobí až tak „neslovensky“ (citujem náhodne vypočutý rozhovor dvoch divákov), čo je v momentálnej situácii poklona a dúfam, že so stúpajúcou kvalitou našich filmov postupne ňou byť prestane. 

Konečne tu teda máme kvalitný slovenský film, ktorý má (pre niektorých vulgárny) prívlastok – divácky. Netreba však zabúdať na výrok Sergeja Ejzenštejna, že film má byť „montážou atrakcií“, nielen montážou útrpných výjavov zo života sociálne slabších spoluobčanov alebo montážou prázdneho tárania, tak rozvinutého v televíznych seriáloch. 

Čo je dôležité, Červený kapitán vznikol v česko-poľsko-slovenskej koprodukcii, čiže sa nespoľahol na typický slovenský prístup: napíšem žiadosť a rozpočet, obvolám pár kamarátov a čakám, kým mi film zaplatí Audiovizuálny fond.

3. Nenakrúcať zbytočné filmy - ako Agáva 

Naproti tomu tu máme film Agáva. Písať o ňom je ťažká vec, pretože tvorcov si vážim a až sa mi nechce veriť, že vyprodukovali niečo také pekné a zároveň zbytočné. Nuž čo, ako býva zvykom v Amerike, že zubár musí na staré kolená vydať knihu, tak na Slovensku začína byť precedensom, že úspešní scenáristi chcú za každú cenu nakrútiť v istom veku film. Aby všetkým ukázali, že to dokážu? Potrebujú zaspievať labutiu pieseň? Asi. 

Výsledky sú však rozporuplné. Keby napísali knihu, nijaký problém – tá je lacná a neškodná, ale na slovenský film nemáme (a žiaľ, ani nikdy nebudeme mať) veľa peňazí. Má teda zmysel nimi takto plytvať na uspokojenie vlastného ega? Agáva ustrnula v pozícii pekne vyzerajúceho a zbytočného anachronizmu. 

Režisér vie urobiť film. Aby si to dokázal, stálo to priveľa peňazí. A to bez relevantných koproducentov, iba s prispením štátu. To je naozaj trochu luxus. Najmä ak si uvedomíme, že Agáva nemá veľký divácky ani festivalový potenciál, čo sú dve polohy, ktorými sa môže merať úspešnosť filmu.

4. Nekradnúť a robiť film poctivo

Vraciam sa k svojmu tvrdeniu zo začiatku tohto článku. Slovenský film je opäť v plienkach a má množstvo detských chorôb. Ako je známe, je to najdrahší druh umenia (bežnému divákovi sa pri číslach z rozpočtov zaručene krúti hlava), a to poskytuje veľa možností na rozličné zvláštne praktiky. Patrí k nim prax istých filmových producentov zaviazať si silné meno a potom na ňom získať balík peňazí (či sú naozaj investované do filmu, je otázne), podobne ako zvyk iných producentov vložiť do realizácie iba minimum získaných prostriedkov a veselo pýtať ďalšie. 

A predovšetkým ryžovať a mať sa dobre. To je naozaj trestuhodné.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 395
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 842
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 734
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 977
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 962
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 133
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 014
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 680
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 337

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop