Filmový kritik Pavel Branko: Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Osobnosť slovenskej filmovej kritiky dnes oslavuje 95 rokov. Ešte stále pracuje.

Pavel Branko, filmový kritik a prekladateľ sa narodil 27. apríla 1921 na lodi na Jadrane, neďaleko Terstu. Roky 1942 – 45 strávil ako politický väzeň v Bratislave, Nitre, Leopoldove a v koncentračnom tábore v Mauthausene. Prezident mu vlani udelil Pribinov kríž II. triedy. (Zdroj: ZUZANA GAVULOVÁ)

Za slovenského štátu ho ako člena ilegálnej odbojovej skupiny odsúdili na doživotie, neskôr sa ocitol aj v koncentračnom tábore. Vychovávaný bol ako evanjelik a v šestnástich rokoch sa stal ateistom – filmový kritik PAVEL BRANKO vraví, že život sám osebe nemá zmysel, zmysel mu musíme dať sami. Dnes oslavuje 95 rokov a stále pracuje

V mladosti ste nemali úspechy u žien. Viete dnes povedať, čo je v živote dôležitejšie – šťastie v láske alebo v profesionálnom živote? 

„Keďže tvrdím, že život nemá nijaký zmysel, len ten, ktorý si sám doň vložím, táto otázka stráca zmysel. Lebo tak, ako si pištoľníci robili na pištoli zárezy po každom úspešnom zásahu, tak si sukničkár tiež robí zoznam svojich koristí. Myslím, že v románe Maria Puzza Krstný otec je jeden taký úspešný, ktorý sa chváli, že má na opasku tisícpäťsto ženských skalpov. Ak je mojím cieľom zbierať takéto ženské skalpy, tak hodnotím svoju úspešnosť podľa toho, koľko som naskalpoval. A keď mi záleží na tom, ako vysoko som sa dostal na rebríku profesionálnom, budem prihliadať na toto kritérium.“

Nemyslíte si, že v živote sa to mieša?

„To som vyhrotil, tie veci sa určite miešajú. Veď koľkí významní spisovatelia boli zároveň športovcami alebo šachistami, Nabokov bol zase aj skutočne významným entomológom. Takže môžete liezť po mnohých rebríkoch a hodnotiť svoj život spätne z viacerých zorných uhlov. Ale vždy ide nakoniec o to, či viem byť k svojmu životu pokorný. Takto si žil, lepšie si nedokázal a akceptuj teda, že 'mohlo to být horší, nebylo to špatne'. To je taký rozumný bilančný nadhľad, ktorý Nohavica vo svojej piesni krásne rozviedol. Alebo si môžeš povedať: Nobelovu cenu som nedostal – tak stálo to za to?“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pavel Branko: Korán nie je krvilačnejší ako Biblia, islam je ale pozadu

Vy ste so svojím životom spokojný?

„Som. Okrem toho, čo som povedal o vzťahu k ženám, ma život dokonca preceňuje. Dodnes nepochopím, za aké zásluhy mi Vysoká škola múzických umení udelila čestný doktorát.“

Ste významný filmový kritik.

„Veľmi si ten titul cením, ale nemyslím si, že som si ho zaslúžil. Georges Simenon napísal takmer štyristo románov. A dobrých! Keby to bol nejaký odpad, nepoviem, ale je to dobrá literatúra. Čo som teda proti nemu? Čisto kvantitatívne aj kvalitatívne? Vyšlo mi šesť knižiek. Viem, že sa o nich svet nedozvie, nikto ich nebude prekladať. Ostanem vždy len na tom slovenskom či československom piesočku, ďalej nezájdem. No a čo? Istotne by to mohlo byť aj inak, keby to, čo som popísal, bolo nejaké svetoborné – veď z malých národov vzišli aj veľkí umelci alebo vedci. Ale čo na tom? Slovensko má päť miliónov obyvateľov, z nich maximálne 10 000 – 12 000 o mne vie. Mnohí z nich si cenia to, čo som napísal. To mi nestačí? Pohár je vždy buď poloprázdny, alebo poloplný, záleží na zornom uhle.“

Takže ste spokojný?

„Samozrejme, že som. Som spokojný, že mám dvoch dobrých synov a výbornú ženu. Odkedy sme sa spoznali – a to je už vyše štyridsať rokov-, mám vedľa seba človeka, o ktorom viem, že keď nesúhlasí s niečím, čo robím, povie mi to, ale nepodrazí ma. A ona tiež vie, že ju nepodrazím. To je veľmi pozitívna osobná bilancia. Nemôžem však nerátať svoje prvé manželstvo, veď trvalo dvadsať rokov – a to sa do dobrej bilancie neráta. Dokonca si dnes myslím, že keby som to bol so ženami lepšie vedel a keby som bol vedel nachádzať lepšie stratégie, možno by sa v tom manželstve bolo dalo existovať, hoci na dobré partnerstvo to šance nemalo. Nezvaľujem však svoje neúspechy na iných.“

Ľudia vždy hľadali elixír života. Vy by ste chceli byť nesmrteľný?

„Mne na tom nezáleží, pravdu poviem. Fyzická alebo skôr osobnostná nesmrteľnosť neexistuje, nerobím si o tom ilúzie. Vo chvíli, ako môj mozog dofunguje, celá entita Pavel Branko zmizne. Nevravím, že by sa mi nepáčilo, keby moje dielo malo takú hodnotu a kvalitu, že po smrti na mňa bude spomínať svet. Veď to by nikto nedbal. Ale tí, ktorým sa to podarilo, ľudia ako Albert Einstein alebo Niels Bohr, nerobili svoju prácu preto, aby boli po smrti slávni – boli svojou témou posadnutí. No nie každý dorastie do výšky, do akej mu je dané alebo do akej je schopný, nie každý naplní svoju potenciálnu normu. Možno keby človek horel viac, tak ako Rembrandt, ktorý – keď už mu prsty fakticky vôbec nefungovali – si dal priviazať na kýpeť ruky štetec a maľoval ďalej. To by som teda nerobil.“

Nie?

„Nie. Už nie som posadnutý. Robím to, čo zvládam. Neviem, čo iné by som ešte robil, veď telo mi už nedovoľuje skoro nič, čo by som rád robil. Odrezalo ma od všetkého – cestovania, od túr, čo len tu po okolí. Pritom dobre viem, že vo svojich deväťdesiatich piatich rokoch som na tom telesne oveľa lepšie ako mnohí iní. Môžem na počítači pozerať filmy a môžem ich hodnotiť. No keď vidím kritiky iných, ktorí sú pohybliví a chodia po festivaloch, uvedomujem si, aký mám zúžený zorný uhol. Kritik by totiž mal byť ajour, a to ja teda už nie som.“

Ale stále pokračujete v práci napriek vysokému veku.

„Pokračujem, kým nepríde reakcia: No, ten Branko býval dobrým kritikom, ale už mu to tak nepíše. Zatiaľ som také reakcie nezaznamenal, čo ma dosť prekvapuje. A tak sa teda ďalej venujem filmovej a aj jazykovej kritike, na ktorú tu neprišla reč, takže môžem byť šťastný. Aj pri všetkých obmedzeniach, ktoré mi telo ukladá. Je také úslovie, že ak sa šesťdesiatnik ráno zobudí a nič ho nebolí, znamená to, že je mŕtvy. Ja už nemám šesťdesiat, ale deväťdesiatpäť, a keď sa ráno zobudím, zväčša ma nič nebolí, a predsa nie som mŕtvy.“

Nemáte strach zo smrti?

„Nie.“

Boli ste v koncentračnom tábore. Ani vtedy ste sa nebáli smrti?

Nie, len som chcel žiť. To je rozdiel. Stál som na pokraji smrti, videl som, ako ľudia umierajú, masovo a strašným spôsobom. Keď niekto umrie a v posledných chvíľach života vyzerá ako kostra zo školského kabinetu, tak to nie je veľmi povzbudzujúci pohľad. No pokiaľ ide o prirodzenú smrť, človek by mal rešpektovať zákony prírody. Napokon, predstavte si život na zemi, kde by sa ľudia rodili, ale neumierali. Už dnes sa ľudstvo ženie do skazy nekontrolovanou populačnou explóziou. Takže vďaka za múdrosť prírody, ktorá od nepamäti uzákonila, že 'je čas rodenia a čas umierania', ako sa píše už v Biblii. Ľudstvo sa však vo svojej pýche zákonom prírody vymklo, a tak si samo píli pod sebou konár, na ktorom sedí.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  2. Rekonštrukcia v zime? Prečo nie?
  3. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  4. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  6. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  7. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  8. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  10. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 5 265
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 4 517
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 465
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 079
  5. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 066
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 247
  7. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 017
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 614
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 612
  10. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 1 365

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rok 1994: Keď sa Mečiar začínal mstiť

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

EKONOMIKA

Parlament schválil štátny rozpočet na budúci rok

Za návrh štátneho rozpočtu bolo 82 poslancov.

KOMENTÁRE

Nevyhral demokrat, to len prehral primitív

Víťaztvo Douga Jonesa v Alabame komplikuje vládnutie republikánom.

ŠPORT

Froome mal počas Vuelty pozitívny dopingový test

Brit je štvornásobným víťazom Tour de France.

Neprehliadnite tiež

Na Vianoce padáme vyčerpaní pod stromček. Shina a Solovic sa pýtajú, či to stojí za to

Nahrávka Analemna hovorí o chvíľach, keď si zapíname plytký seriál.

RECENZIA

Už to nikto nečakal. Star Wars sú opäť na vrchole

Prístup nového režiséra je až rúhačský. Pozrite si naše hodnotenie.

ROZHOVOR

Dominik Hrbatý: Tenisti sú ako autisti, jeden telefonát im prehrá zápas

Náš tenisový šampión komentuje svoj zážitok z kina. Videl film Borg/McEnroe.

Skvelý seriál ukázal rozhovory z kráľovninej postele. Diváka trochu podvádza

Druhá séria seriálu The Crown o Alžbete II. by mohla získať Zlatý glóbus. Netflix ho už zverejnil.

Myslite naňho, keď budú hrať jeho vianočnú. Chris Rea to teraz potrebuje

Pesnička Driving Home For Christmas vznikla v kritickom stave. Aj dnes je v ňom.