Filmový kritik Pavel Branko: Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Osobnosť slovenskej filmovej kritiky dnes oslavuje 95 rokov. Ešte stále pracuje.

Pavel Branko, filmový kritik a prekladateľ sa narodil 27. apríla 1921 na lodi na Jadrane, neďaleko Terstu. Roky 1942 – 45 strávil ako politický väzeň v Bratislave, Nitre, Leopoldove a v koncentračnom tábore v Mauthausene. Prezident mu vlani udelil Pribinov kríž II. triedy. (Zdroj: ZUZANA GAVULOVÁ)

Za slovenského štátu ho ako člena ilegálnej odbojovej skupiny odsúdili na doživotie, neskôr sa ocitol aj v koncentračnom tábore. Vychovávaný bol ako evanjelik a v šestnástich rokoch sa stal ateistom – filmový kritik PAVEL BRANKO vraví, že život sám osebe nemá zmysel, zmysel mu musíme dať sami. Dnes oslavuje 95 rokov a stále pracuje

V mladosti ste nemali úspechy u žien. Viete dnes povedať, čo je v živote dôležitejšie – šťastie v láske alebo v profesionálnom živote? 

„Keďže tvrdím, že život nemá nijaký zmysel, len ten, ktorý si sám doň vložím, táto otázka stráca zmysel. Lebo tak, ako si pištoľníci robili na pištoli zárezy po každom úspešnom zásahu, tak si sukničkár tiež robí zoznam svojich koristí. Myslím, že v románe Maria Puzza Krstný otec je jeden taký úspešný, ktorý sa chváli, že má na opasku tisícpäťsto ženských skalpov. Ak je mojím cieľom zbierať takéto ženské skalpy, tak hodnotím svoju úspešnosť podľa toho, koľko som naskalpoval. A keď mi záleží na tom, ako vysoko som sa dostal na rebríku profesionálnom, budem prihliadať na toto kritérium.“

Nemyslíte si, že v živote sa to mieša?

„To som vyhrotil, tie veci sa určite miešajú. Veď koľkí významní spisovatelia boli zároveň športovcami alebo šachistami, Nabokov bol zase aj skutočne významným entomológom. Takže môžete liezť po mnohých rebríkoch a hodnotiť svoj život spätne z viacerých zorných uhlov. Ale vždy ide nakoniec o to, či viem byť k svojmu životu pokorný. Takto si žil, lepšie si nedokázal a akceptuj teda, že 'mohlo to být horší, nebylo to špatne'. To je taký rozumný bilančný nadhľad, ktorý Nohavica vo svojej piesni krásne rozviedol. Alebo si môžeš povedať: Nobelovu cenu som nedostal – tak stálo to za to?“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pavel Branko: Korán nie je krvilačnejší ako Biblia, islam je ale pozadu

Vy ste so svojím životom spokojný?

„Som. Okrem toho, čo som povedal o vzťahu k ženám, ma život dokonca preceňuje. Dodnes nepochopím, za aké zásluhy mi Vysoká škola múzických umení udelila čestný doktorát.“

Ste významný filmový kritik.

„Veľmi si ten titul cením, ale nemyslím si, že som si ho zaslúžil. Georges Simenon napísal takmer štyristo románov. A dobrých! Keby to bol nejaký odpad, nepoviem, ale je to dobrá literatúra. Čo som teda proti nemu? Čisto kvantitatívne aj kvalitatívne? Vyšlo mi šesť knižiek. Viem, že sa o nich svet nedozvie, nikto ich nebude prekladať. Ostanem vždy len na tom slovenskom či československom piesočku, ďalej nezájdem. No a čo? Istotne by to mohlo byť aj inak, keby to, čo som popísal, bolo nejaké svetoborné – veď z malých národov vzišli aj veľkí umelci alebo vedci. Ale čo na tom? Slovensko má päť miliónov obyvateľov, z nich maximálne 10 000 – 12 000 o mne vie. Mnohí z nich si cenia to, čo som napísal. To mi nestačí? Pohár je vždy buď poloprázdny, alebo poloplný, záleží na zornom uhle.“

Takže ste spokojný?

„Samozrejme, že som. Som spokojný, že mám dvoch dobrých synov a výbornú ženu. Odkedy sme sa spoznali – a to je už vyše štyridsať rokov-, mám vedľa seba človeka, o ktorom viem, že keď nesúhlasí s niečím, čo robím, povie mi to, ale nepodrazí ma. A ona tiež vie, že ju nepodrazím. To je veľmi pozitívna osobná bilancia. Nemôžem však nerátať svoje prvé manželstvo, veď trvalo dvadsať rokov – a to sa do dobrej bilancie neráta. Dokonca si dnes myslím, že keby som to bol so ženami lepšie vedel a keby som bol vedel nachádzať lepšie stratégie, možno by sa v tom manželstve bolo dalo existovať, hoci na dobré partnerstvo to šance nemalo. Nezvaľujem však svoje neúspechy na iných.“

Ľudia vždy hľadali elixír života. Vy by ste chceli byť nesmrteľný?

„Mne na tom nezáleží, pravdu poviem. Fyzická alebo skôr osobnostná nesmrteľnosť neexistuje, nerobím si o tom ilúzie. Vo chvíli, ako môj mozog dofunguje, celá entita Pavel Branko zmizne. Nevravím, že by sa mi nepáčilo, keby moje dielo malo takú hodnotu a kvalitu, že po smrti na mňa bude spomínať svet. Veď to by nikto nedbal. Ale tí, ktorým sa to podarilo, ľudia ako Albert Einstein alebo Niels Bohr, nerobili svoju prácu preto, aby boli po smrti slávni – boli svojou témou posadnutí. No nie každý dorastie do výšky, do akej mu je dané alebo do akej je schopný, nie každý naplní svoju potenciálnu normu. Možno keby človek horel viac, tak ako Rembrandt, ktorý – keď už mu prsty fakticky vôbec nefungovali – si dal priviazať na kýpeť ruky štetec a maľoval ďalej. To by som teda nerobil.“

Nie?

„Nie. Už nie som posadnutý. Robím to, čo zvládam. Neviem, čo iné by som ešte robil, veď telo mi už nedovoľuje skoro nič, čo by som rád robil. Odrezalo ma od všetkého – cestovania, od túr, čo len tu po okolí. Pritom dobre viem, že vo svojich deväťdesiatich piatich rokoch som na tom telesne oveľa lepšie ako mnohí iní. Môžem na počítači pozerať filmy a môžem ich hodnotiť. No keď vidím kritiky iných, ktorí sú pohybliví a chodia po festivaloch, uvedomujem si, aký mám zúžený zorný uhol. Kritik by totiž mal byť ajour, a to ja teda už nie som.“

Ale stále pokračujete v práci napriek vysokému veku.

„Pokračujem, kým nepríde reakcia: No, ten Branko býval dobrým kritikom, ale už mu to tak nepíše. Zatiaľ som také reakcie nezaznamenal, čo ma dosť prekvapuje. A tak sa teda ďalej venujem filmovej a aj jazykovej kritike, na ktorú tu neprišla reč, takže môžem byť šťastný. Aj pri všetkých obmedzeniach, ktoré mi telo ukladá. Je také úslovie, že ak sa šesťdesiatnik ráno zobudí a nič ho nebolí, znamená to, že je mŕtvy. Ja už nemám šesťdesiat, ale deväťdesiatpäť, a keď sa ráno zobudím, zväčša ma nič nebolí, a predsa nie som mŕtvy.“

Nemáte strach zo smrti?

„Nie.“

Boli ste v koncentračnom tábore. Ani vtedy ste sa nebáli smrti?

Nie, len som chcel žiť. To je rozdiel. Stál som na pokraji smrti, videl som, ako ľudia umierajú, masovo a strašným spôsobom. Keď niekto umrie a v posledných chvíľach života vyzerá ako kostra zo školského kabinetu, tak to nie je veľmi povzbudzujúci pohľad. No pokiaľ ide o prirodzenú smrť, človek by mal rešpektovať zákony prírody. Napokon, predstavte si život na zemi, kde by sa ľudia rodili, ale neumierali. Už dnes sa ľudstvo ženie do skazy nekontrolovanou populačnou explóziou. Takže vďaka za múdrosť prírody, ktorá od nepamäti uzákonila, že 'je čas rodenia a čas umierania', ako sa píše už v Biblii. Ľudstvo sa však vo svojej pýche zákonom prírody vymklo, a tak si samo píli pod sebou konár, na ktorom sedí.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami.
  2. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  3. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  4. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  5. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  6. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  7. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  8. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  10. Cíťte sa v priestore príjemne
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 153
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 594
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 235
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 137
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 925
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 494
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 725
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 416
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 069
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 693

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.

SVET

Trump vymenil ľudské práva za vysnívaný múr

Prezident zakázal transrodovým ľuďom slúžiť v armáde.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Maliar Šille: Pred Mickey Mousom sa nedá ujsť. Je za tým krutý biznis

V Kunsthalle má Erik Šille veľkú výstavu plnú popkultúrnych postavičiek.

Mercury Prize sa na seba snaží upozorniť. Nominovala Eda Sheerana

Kto nahral britský album roka? Pozrite si nominácie na najprestížnejšiu hudobnú cenu.

Ak beriete život ako muzikál, tento film je pre vás

Do kín prichádza Baby Driver. Triler, v ktorom hrá neustále hudba.

O knihách

Recenzia knihy Antihrdina: Ľudstvo je definitívne v keli

Alexandra Salmela románom Antihrdina prekročila obmedzenia slovenskej literárnej pece.