V literárnych textoch bežne naďabíme na odvážne, korenisté a kvetnaté opisy, ktoré vyznievajú ako pre mládež nevhodné.
O tom, či ich majú čítať neplnoletí študenti, alebo im ich treba zakázať, sa pred pár týždňami rozbehla debata. Vyvolala ju kniha Petra Pišťanka a Dušana Taragela Sekerou a nožom.
Proti jej zaradeniu v školských osnovách sa najprv vzbúrili učitelia slovenčiny, teraz sa k nim pridali cirkevné školy. Zo zoznamu povinnej literatúry pre stredné školy ju chcú vyradiť.
„Kniha obsahuje perverzné a vulgárne výrazy urážajúce ľudskú dôstojnosť. Životný štýl, ktorý je v príkrom rozpore s ideálmi, ku ktorým má škola žiakov viesť, je v knihe predstavovaný ako vtipný príbeh bez dostatočného kritického postoja,“ píše Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
„Študenti stredných škôl sú generácia, ktorej bude patriť budúcnosť slovenského národa, za jej kvalitu spoluzodpovedajú naše školy.“
Ministerstvo školstva však rešpektuje výber odbornej komisie. Jeho hovorkyňa v marcovej reportáži televízie Markíza povedala, že vníma knihu ako reprezentatívne dielo, ktoré odráža premenu spoločnosti po roku 1989.
Šesť kníh, ktoré mládež nemala čítať Čítajte
Žiak sa musí naučiť porozumieť textu
„Vytvoriť ideálny zoznam diel a autorov je ťažké. Ide vždy o kompromis, s ktorým nikdy nebudú spokojné všetky strany. Každý z nás má určité diela, ktoré považuje za kľúčové,“ hovorí Ivana Gregorová zo Štátneho pedagogického ústavu, ktorý zoznam schvaľuje.
Základom výberu je podľa nej cieľ vyučovania literatúry, a tým je naučiť žiakov porozumieť umeleckému textu, ukázať im, ako sa literatúra menila naprieč obdobiami, ako diela ovplyvnili myslenie doby alebo ďalšie generácie autorov.
