Hra prešla pred týmto inscenovaním oblúkom príznačným pre uvádzanie súčasnej slovenskej drámy na Slovensku - najskôr získala Radokovu cenu za najlepší pôvodný text a bola realizovaná v pražskom Národnom divadle.
Spletené osudy postáv, ktoré spája priestor hypermarketu a komplikované osobné väzby, prinášajú momentálne najtypickejší druh súčasnej európskej realistickej drámy s klipovitou štruktúrou náhodných stretnutí a dialógov, s ambíciou vypovedať o konzume a povrchnosti modernej doby.
Z tohto uhla pohľadu neprináša text nič šokujúce a neposúva žiadne hranice - v slovenskom kontexte je však pozoruhodný už len autorskou odvahou komentovať súčasnú realitu realisticky, bez úniku do fantazijných svetov a štylizovaných symbolov.
Inscenátori sa zrejme odrazili od konceptu hypermarketu ako novodobého chrámu; scénografii s výraznou mramorovou podlahou (jej komplikovaný vzor však nepripomínal ani jedno z prostredí, v ktorých sa dej odohrával) dominuje plátno zadnej projekcie, na ktorej sa striedajú prvky rámcujúce a charakterizujúce jednotlivé miesta deja.
Významným dynamizujúcim prvkom je aj hudba a najmä častá prítomnosť skupiny tanečníkov, ktorí štylizovanými tancami vypĺňajú zadný i predný plán viacerých scén. Zatiaľ čo v prípade scény na diskotéke, či pri záverečnom chaose v hypermarkete je ich prítomnosť veľmi logická a organická, pri scénach, v ktorých sa zároveň odohrávajú intímnejšie dialógy, pôsobí tento prvok dosť zvláštne. Je však pochopiteľné, že režisér Polák siahol aj po takýchto prostriedkoch "zdivadelnenia" textu, keďže dramatickosť predlohy spočíva skôr v dialógoch a načrtnutých vzťahoch, než v dianí a konaní.
Hre by snáď viac pristal trochu intímnejší priestor a zrejme by to pomohlo aj hercom, ktorí mali občas problém udržať primerane civilný tón. Devízou hry je totiž najmä veľmi súčasný jazyk, primerane hovorový i vulgárny, cez ktorý sa najjednoduchšie môžeme stotožniť s myšlienkou, že sa hrá o nás. Najspontánnejšie s ním narába Zuzana Fialová, ktorá v postave Evy excelovala vo všetkých fázach jej životného príbehu, a vytvorila tak dramatickú hrdinku, ktorá je zraniteľná i drsná, no najmä prekvapivo sympatická a autentická.
Klimáčkov text prináša na scénu postavy zo širokého vekového i sociálneho spektra, typické obzvlášť pre náš priestor a dobu, ktoré režisér s hercami našťastie nekarikujú, ale pomerne citlivo hľadajú ich ľudský rozmer. A hoci z replík sem-tam zavanie jemné klišé či moralizmus a niektoré dejové zvraty pripomenú telenovelu, ktorá sa v hre paroduje, aktuálnosť tém, sviežosť jazyka a prítomný humor vytvára priestor, aby sme sa v niektorej postave a situácii našli, na chvíľu zastavili a snáď aj zauvažovali.
Inscenátori túto možnosť ponúkajú v obale modernej, esteticky i koncepčne čistej inscenácie, ktorá nerobí pokusom o uvádzanie súčasnej slovenskej drámy najhoršiu reklamu. V tomto Hypermarkete síce zrejme nekúpite všetko, čo ste chceli, ale je šanca, že vás v ňom zaujme aspoň niečo, čo si radi odnesiete domov.
Viliam Klimáček: Hypermarket m Slovenské národné divadlo
Réžia: Roman Polák a. h.
Dramaturgia: Darina Abrahámová
Scéna: Vladimír Čáp
Kostýmy: Marija Havran
Hudba: Michal Novinski
Choreografia: Dana Dinková
Hrajú: Zuzana Fialová, Emília Vášáryová, Slávka Halčáková a. h., František Kovár, Jozef Vajda a hosťujúca tanečná skupina
Premiéra: 16. apríla
Autor: SOŇA ULIČNÁ(Autorka je teatrologička)
