Pred ôsmimi rokmi prišli do opustenej budovy Cvernovky ľudia, ktorí unikátnym priestorom bývalej fabriky na výrobu nití vdýchli nový život. V nedeľu 1. mája bude deň otvorených ateliérov, kde verejnosť môže vidieť, čo z nej vytvorili.
Mladí architekti, výtvarníci, dizajnéri, hudobníci či divadelníci, mnohí čerstvo po skončení školy, túžili venovať sa svojej profesii a práve tu našli inšpiratívne miesto, kde by sa mohli usadiť a začať.
Noví nájomníci si priestory upravili a vznikli tak čarovné ateliéry v duchu zašlej, ale zdravej krásy, ktorú ponúkol čas. Industriálne priestory, predovšetkým budova starej pradiarne, postupne odhalili storočnú históriu fabriky prepojenú s každodenným životom ľudí, ktorí v nej ešte donedávna pracovali. Vydalo to dokonca aj na krásnu knižku.
Areál Cvernovky za posledné roky viackrát zmenil majiteľov a spolu s nimi sa obnovovali hrozby, že priestory bude treba opustiť. Umelci sa tak naučili žiť s myšlienkou, že všetko sa môže zo dňa na deň skončiť. Medzičasom v areáli padli za obeť pragmatizmu unikátne budovy kotolne a farbiarne. Pradiareň ostala nedotknutá, ale teraz ju čaká rekonštrukcia.
Noví majitelia nechcú obnoviť priestory za pochodu, a tak sa ľudia z ateliérov musia do konca júna vysťahovať. Lúčia sa s krásou autenticity, ktorá sa môže po rekonštrukcii vytratiť. Ak sa to stane, bude to škoda. Ešte kým definitívne opustia areál, porozprávali nám, čo im Cvernovka v živote dala.
Eva Andrejčáková
Šymon Kliman: Tu sa plnia sny
Prišiel sem ako jeden z prvých a priestor naňho okamžite zapôsobil. Drevené podlahy, vysoké stropy, krásne stĺpy, všetko ho ako fotografa aj človeka motivovalo k zblíženiu s čarovnou budovou. Šymon Kliman prežil vo fabrike osem unikátnych rokov a vníma ich ako jedno z najkrajších období v živote.
"Cvernovka má dva obrovské potenciály – magický priestor s výbornou lokáciou a úžasnou atmosférou. A potom ľudí, vďaka ktorým sa tu zrodila komunita, ktorej môžem byť súčasťou," hovorí. V priestoroch Cvernovky si rýchlo uvedomil, že toto by mohlo byť miesto, kde sa plnia životné sny. "Neveril som, že sa také niečo môže stať, ale potvrdilo sa to." Spolu s ľuďmi z Nadácie Cvernovka prežíva napätie, ako ďalej po tom, čo sa s developermi nateraz nedohodli na ďalšej spolupráci. Na nostalgiu a zalamovanie rukami však nemajú čas. Sústreďujú sa na to, aby ako komunita mohli začať fungovať v nových priestoroch.
Šymon Kliman. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Martin Šichman: Život nonstop
Skvelé zoskupenie ľudí, s ktorými roky žil v Cvernovke architekt Martin Šichman, pôsobilo ako enkláva z iného sveta. Nepragmatického, plného ideálov a výnimočných motivácií. Každý žil paralelne svoj život, no v jednom sa zhodli všetci - cítili okolo seba slobodu priestoru, ktorý ich pozýval robiť v ňom čosi nezvyčajné, nebežné. ,,Výborné bolo aj to, že život v budove mohol prebiehať nonstop, bez časových obmedzení. Je nám smutno, že musíme odísť, ale sme vďační, že sme to mohli zažiť," hovorí. Po komunikácii s developermi ostali trochu zatrpknutí, no ocenili, že tí poslední k nim boli na rozdiel od predchádzajúcich ústretovejší a prizvali ich diskutovať za jeden stôl.
Martin Šichman v ateliéri Oximoron. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Miro Gabriš: Miesto, kde sa ľudia zdravili
Prišiel som medzi prvými, ešte do prázdnych priestorov, hovorí Miro Gabriš. Tie chvíle, keď sa Cvernovka začala napĺňať teplom ľudskej tvorivosti, považuje za najkrajšie. „My sme boli v podstate všetci amatéri, nedoštudovaní umelci a vedľa nás pracovali rôzni umelci s drevom, sklom, kovom. Všetci sme sa zdravili," hovorí. „Priestor sa však postupne zmenil, spolu s výtvarníkmi prišli aj rôzne záujmy a ambície. Začali sa tu organizovať aj masové akcie pre verejnosť, prichádzalo veľa ľudí a začalo sa aj kradnúť. Od istého času tu bolo toľko ľudí, že nikto už nikoho nepoznal a prestali sme sa zdraviť.
Miro Gabriš si myslí, že taký slobodný a zároveň vzácny industriálny priestor by sa možno ešte vedel nájsť v Maďarsku. Nad plánmi developera nelamentuje, aj keď mu siaha na umelecký priestor. „Všetci sme vedeli, do čoho ideme, keď sme podpisovali zmluvy. Počítali sme s tým, že nás kedykoľvek vysťahujú. Škoda len, že Cvernovku nekúpil štát."
Miro Gabriš a Zuzana Benková. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Zuzana Benková: Cesta k slobode a poctivosti
Na každom obraze, ktorý namaľuje, na každom kabáte, ktorý ušije a šatách, ktoré navrhne, sa odzrkadľuje to, čo Zuzana Benková v Cvernovke cíti. Tvoriť v nej začala pred ôsmimi rokmi, keď prišla do ateliéru GUD, prvého, ktorý v Cvernovke bol. „Založili ho Miro Gabriš a s fotografom Mišom Bakom. Oni boli priekopníci a vďaka nim sa tu vytvoril ohromný priestor na tvorbu," hovorí. „Ponúkal nám slobodu a zároveň nás viedol k poctivosti voči sebe a k disciplíne."
Zuzana Benková si myslí, že umelci potrebujú presne taký priestor ako Cvernovka. Má atmosféru, má energiu, praje vraj tvorbe aj netvorbe, práci aj zábave, súdržnosti aj samostatnosti. O zámeroch nového majiteľa veľa nevie, netuší, komu zrekonštruovanú Cvernovku sprístupnia a koho oslovia. „Čo sa z nej zachová, je veľká neznáma. Ale verím, že sa z nej podarí urobiť to najlepšie, čo sa dnes na Slovensku dá."
Zuzana Benková a Miro Gabriš. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Dalibor Vidiečan: Umenie bez miliónových dotácií
V Cvernovke začínal Dalibor Vidiečan ako študent architektúry. Hovorí: „Boli sme neskúsení mladí ľudia, čo majú zrazu na starosti päťsto štvorcových metrov priestoru na organizovanie podujatí a výstav. Mohli sme si to vyskúšať. Nič nebolo pre smotánku, miesto mali len nekomerčné udalosti. Underground.“ Zorganizoval tu prvý zimný Urban Market, dnes najväčšie alternatívne podujatie určené na prezentáciu súčasnej módy, dizajnu a mladého slovenského umenia.
Odchod z Cvernovky donedávna veľmi neriešil, možno len podvedome sa tam snažil nemať veľa vecí. Cvernovka preňho zostane jedinečná tým, že dokázala existovať bez miliónových štátnych dotácií, nepotrebovala žiadnu podporu zhora, postavená bola čisto na nadšení. „Porovnateľné miesto s takouto koncentráciou ľudí z oblasti kultúry v Bratislave asi nie je. Som si istý, že podobné miesta, hoci v menšom, teraz vzniknú.“
Dalibor Vidiečan. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Matúš Bence: Zopakovať sa nedá
Dizajnéra Matúša Benceho naučila Cvernovka spolupráci. „Keď je pod jednou strechou toľko rôznych ateliérov, umelcov, profesionálov rôzneho zamerania, ľudia si navzájom vymieňajú know-how či techniku, inšpirujú sa a podporujú. Otvára to nové možnosti spolupráce, ktoré by inak nevznikli,“ myslí si.
Do priestoru prišiel, keď si založil vlastnú firmu, pred štyrmi – piatimi rokmi. Udomácnil sa nakoniec v ateliéri Bavlna, kde teraz fotí. Súčasný kolektív by nerád opustil, hľadá preto s kamarátmi nové možnosti v prípade, že sa do Cvernovky nebude možné vrátiť.
Nič podobné na Slovensku však podľa neho nemá obdobu a zrejme sa ani nebude dať zopakovať.
Matúš Bence. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Branislav Čavoj: Symbol priemyselnej Bratislavy
Branislav Čavoj dlhé roky pracoval v reklamnej agentúre. Pred rokom a pol sa však rozhodol osamostatniť a Cvernovku videl ako ideálne miesto na realizáciu svojej činnosti, zároveň ho fascinovala architektúra priestoru. Vnímal ju ako jeden z posledných symbolov priemyselnej Bratislavy. „Dnes už takmer žiadne podobne areály neexistujú alebo sa vypratávajú. Je to obrovská škoda," hovorí. „Profesie kreatívneho priemyslu majú špecifické požiadavky na priestor - a developeri ani mesto nie sú schopní tejto narastajúcej skupine ľudí a firiem poskytnúť vhodné riešenie.“
Pre mnohých umelcov bola Cvernovka prestupnou stanicou a on nevie, či sa bude môcť do nej vrátiť. Má ju rád a vraví, že ho naučila viac sa zaujímať o situáciu v meste a samospráve.
Branislav Čavoj. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Ové Pictures: Domov reklám a animovaných filmov
Svoj vtipný tvorivý dialóg viedli v ateliéri v Cvernovke aj výtvarníčky Veronika Obertová a Michaela Čopíková. Dvojica známa pod značkou Ové Pictures tu pôsobila niekoľko rokov, náhradné priestory zatiaľ len hľadajú. V Cvernovke vznikli ich skvelé animované filmy, spoločné práce pre reklamu či viacero hudobných videoklipov pre známych slovenských i zahraničných intepretov. ,,Cvernovka bola tvorivým zázemím, ktoré nám umožnilo spoznať mnoho skvelých ľudí," hovoria. ,,Veľa sme toho s nimi zažili a budeme s nimi, samozrejme, spolupracovať a kamarátiť sa aj ďalej. Cvernovke prajeme, aby sa na ňu nezabudlo. Ani na jej históriu."
Veronika Obertová a Michaela Čopíková. Ove Pictures. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Boris Meluš: Ateliéry, kde si boli všetci blízko
,,Hnev, že sa musíme vysťahovať, nás dávno prešiel," hovorí dizajnér Boris Meluš a zároveň jeden zo zakladateľov Nadácie Cvernovka. ,,Štyri mesiace sme sa pokúšali s bývalým majiteľom dohodnúť na tom, že si priestory odkúpime. Nepodarilo sa to, ale teraz už hľadáme nové miesto, kde by sa ateliéry dali preniesť jedna k jednej. Rozprávame sa aj so súkromnými vlastníkmi aj so samosprávami, predstavujeme si flexibilné priestory, ktoré by sme si mohli upraviť, dlhodobo prenajať alebo odkúpiť."
V Cvernovke sa združovali umelci rôznych profesií. Že boli tak blízko vedľa seba, prialo tomu, aby si pomáhali, radili a pracovali na spoločných projektoch, dodáva Boris Meluš. Zachovať tento synergický efekt v novom dome bude dôležité. Hoci by už mal fungovať v profesionálnejších, organizovanejších podmienkach.
Nedeľný deň otvorených ateliérov bude príležitosťou vidieť, akého ducha sa cvernovkári snažia zachovať. ,,Ľudia uvidia, že nie sme žiadni hipisáci, ktorí by sa teraz chceli k Cvernovke priväzovať," hovorí Meluš. ,,Tu sme normálne denne pracovali, ako všetci zamestnaní ľudia, a chceme sa s ňou ešte pekne rozlúčiť."
Boris Meluš. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
