Ťažko mohli byť odlišnejší. Ona plná vášní, energie, emócií, do istej miery ľahkomyseľná Češka žijúca v nešťastnom manželstve vo Viedni. On, opatrný, čestný, úzkostlivý, žijúci bez vášne, introvertný nemecký Žid, neuveriteľne starostlivý, túžiaci po rodine, ktorú sa mu nikdy nepodarilo založiť.
A predsa ich spojil zvláštny vzťah. Reč je o Franzovi Kafkovi a novinárke Milene Jesenskej, ktorá bola prvou sprostredkovateľkou a prekladateľkou Kafkovej tvorby.
Listy Milene
Milena Jesenská (1896 - 1944). (zdroj: Profimedia)Jesenská si všimla poviedku Franza Kafku ešte v roku 1919. Išlo o prózu Kurič. Požiadala autora, či ju môže preložiť. Neskôr preložila do češtiny ešte jeho Proces, Rozjímanie a Ortieľ.
Z ich literárnych konzultácií sa rozvinula čulá korešpondencia, ktorá sa skončila až tesne pred Kafkovou smrťou. Vyšla pod názvom Listy Milene, hoci ani jeden z aktérov vlastne nedal na zverejnenie osobnej korešpondencie priamy súhlas.
Spočiatku si písali iba o pracovných veciach, veľmi skoro však ich komunikácia prešla do inej roviny. Celá láska sa až na dve výnimky odohrala v listoch, čo malo aj výhodu. „Nemuseli sa konfrontovať so skutočnosťou. Mohli si dovoliť jeden z najväčších prepychov, aký v láske vôbec existuje, mohli byť k sebe otvorení. Za fyzickú blízkosť dostali náhradnú túžbu po nej,“ opisuje Jesenskej dcéra Jana Černá v knihe Adresát Milena Jesenská.
„Pre Milenu znamenali tieto listy na začiatku veľmi veľa. Boli balzamom na všetky rany, stále rozjatrované manželstvom s Ernstom, žiarlivosťou, ponížením zo zbedačenia, ktoré dovtedy nikdy nepoznala, a opustenosťou, ktorú z toho všetkého znášala azda najťažšie,“ píše Černá. Aj pre Kafku boli podľa nej niečím podobným, určite vytrhnutím z pocitu samoty.
Podľa Černej sa cez listy spoznali viac, ako keby boli žili vedľa seba.
Milenino manželstvo s Ernstom Pollakom bolo v tom čase veľmi zlé, o trinásť rokov starší a citovo vyspelejší Kafka jej začal pomáhať nielen psychicky, ale aj materiálne. Paradoxne tým však len upokojoval vzťah manželov. Pritom Kafka by bol najradšej, keby sa rozpadol a keby Milena patrila jemu.
Prvé stretnutie
Kafka Milene navrhol, aby odišla žiť do Čiech niekam na vidiek, kde by si dala dokopy nervy i zdravie. Hoci jeho ponuku Milena nikdy neprijme, Kafkov záujem jej lichotí a dodá jej sebadôveru, dokonca do tej miery, že sa jej neverný manžel znova začne o ňu viac zaujímať.
Ako dopadne, keď sa napokon Franz a Milena stretnú osobne?
„Najnešťastnejšie stretnutie, k akému mohlo dôjsť. Nestalo sa ani to, čo by sa azda mohlo stať,“ tak opisuje Černá schôdzku vzájomných literárnych obdivovateľov v pohraničnom meste Gmünd.
O tom, aké ťažké bolo s Kafkom prežívať praktické situácie, vypovedá Jesenskej opis scénky, ktorá by sa dala nazvať aj „ako Kafka posielal telegram“.
