Túžime po slobode, voľnosti a schopnosti lietať ako vtáci? Alebo snáď cítime potrebu neustále putovať stovky míľ z miesta na miesto? Potrebujeme hniezda a opúšťame ich, keď dospejeme? Snímka Vtáci a ľudia rozhodne nie je porciou rýchlej instantnej filmovej zábavy. Nevyšumí z mysle vzápätí po opustení kinosály. Nestane sa však ani ťaživým námetom dekódovania a nočných môr ako diela Davida Lyncha.
Naopak – hoci rozum protestuje, duša piští nadšením a dostavuje sa blahodarný očistný pocit úľavy.
Gary už nechce podnikať
Američan Gary Newman sa v Paríži zastavil na obchodných rokovaniach cestou do Dubaja. Nocľah našiel v hoteli neďaleko rušného letiska, kde ako chyžná brigáduje vysokoškoláčka Audrey. Unavený stresom a rokovaniami, zmätený časovým posunom zažije Gary okamih, v ktorom všetky veci dosadnú na svoje miesto a človek má blízko k pochopeniu vlastnej existencie. Gary pochopí prinajmenšom to, že jeho doterajší život je nezmyselný a plný trápenia. Uprostred noci, prebudený nočnou morou, sa rozhodne nepokračovať.
Nepokračovať do Dubaja, nepokračovať v práci obchodníka, nepokračovať v pokryteckej role otca a manžela. Nevie síce celkom presne čo chce, ale je mu jasné, čo viac neznesie.
Neuteká. Nehodí všetko za hlavu. Nenechá sa vyhlásiť za nezvestného, aby niekde začal nový život. Naopak – po telefóne i cez počítačovú sieť vedie siahodlhé rozhovory s priateľmi, spolupracovníkmi, manželkou. Jeho rozhodnutie nedokáže nikto pochopiť no ani zvrátiť.
Gary (vpravo) pochopil, že musí zmeniť život. Podnikať už nechce. (zdroj: FILM EUROPE)
Toto bola Audrey. (zdroj: FILM EUROPE)Upratovačka sleduje ľudí
Audrey žije svoj život spokojnejšie. Štúdium, občasné telefonáty s otcom, upratovanie hotelových izieb. Nijako nedáva najavo, že by aj ona chcela zmeniť život. No i tak ju jedného večera výpadok prúdu dovedie na strešnú hotelovú terasu, kde sa náhle a bez varovania premení na vrabca. Iste, prekvapí ju to, ale nešokuje.
Užíva si voľnosť, schopnosť lietať, nenápadne sledovať kolegov i hotelových hostí. Dobrosrdečný japonský výtvarník jej nasype omrvinky a zručne ju nakreslí. Hotelová mačka sa ju pokúša uloviť. Recepčný na zvedavého vrabčiaka hľadí s podozrením. Audrey vo vtáčej podobe však najviac zaujíma hosť, ktorého ešte ako človek našla spať v údajne voľnej izbe – Gary.
Pomôže rozum alebo zmysly?
Päťdesiatšesťročná francúzska herečka, scenáristka a režiséra Pascale Ferranová zvláštny námet spracovala nemenej originálnymi prostriedkami. Rozdelila rozprávanie aj medzititulkami na dva zdanlivo samostatné príbehy. Prvý – Garyho – je staticky nasnímaná pútavá psychologická etuda s nádychom drámy. Dynamicky stvárnený príbeh Audrey je menej racionálny a tajomnejší. Nemá lacné vysvetlenie, nenesie žiadny ľahko dešifrovateľný význam. Nevieme ani, či je protikladom Garyho príbehu, jeho paralelou alebo doplnením.
Oba príbehy rámcujú nekomentované zábery ľudí na letisku, pred ním, v taxíkoch, autobusoch, vo vlaku, v metre. Zábery ľudí striedajú veľavravné obrazy štartujúcich a pristávajúcich lietadiel, pristávacích dráh a riadiacich veží. A do tretice – postupne s rozvíjaním príbehu Audrey začína prevažovať pre Paríž nie práve najpríznačnejší motív prírody a vtáctva.
Autorka oslovuje najmä divácke emócie a hlbšie hladiny duše či podvedomia. Čím viac sa rozum vzpiera a čím je zmätenejší z toho, čo mu sprostredkuje zrak a sluch, tým nástojčivejšie rezonujú skrytejšie zmysly, receptory a miesta v našom vnútre. Neprehovára vždy a ku všetkým. No ak nájde vhodné, pripravené publikum, poskytne mu príjemný, intenzívny, vzácny pôžitok.
