Ešte, než zloží sľuby a svoj život natrvalo zasvätí Bohu, odriekaniu, čistote a chudobe, mala by Anna spoznať svoje rodinné korene a rozlúčiť sa so životom za múrmi kláštora a jeho svetskými záležitosťami. Vyrastala v cirkevnom sirotinci a prvé, čo sa od svojej tety Wandy dozvie, je, že v skutočnosti sa volá Ida Lebensteinová, je židovka a rodičia vojnu neprežili.
Píše sa rok 1962, Poľskom, podobne ako inými socialistickými krajinami, práve prehrmeli drsné politické procesy a beznádej visí v ovzduší ako hmla, ktorá bráni vidieť skutočný stav vecí. Wanda sa ako prokurátorka sama podieľala na procesoch, ktoré poslali nevinných ľudí na smrť. Anna, otrasená poznaním stráca svoj duchovný pokoj a v rozheganom starom wartburgu sa spolu s Wandou vydá na cestu naprieč Poľskom a hlbočinám vlastnej duše.
Okrem Oscara za najlepší cudzojazyčný film v roku 2015, získala Ida poľského režiséra žijúceho v zahraničí Pawela Pawlikovského aj cenu BAFTA a mnohé ďalšie. V Poľsku sa však voči filmu dvihla vlna kritiky, ktorá vyvrcholila petíciou so štyridsaťtisíc podpismi. Podľa nej Ida skresľuje dejiny a Poliakov nepriamo obviňuje z holokaustu. Koncom februára bol pred premiérou filmu v poľskej televízií odvysielaný dvanásťminútový kritický komentár.
Európska filmová akadémia, aby hájila pluralitu názorov na filmy a právo na otvorenú diskusiu, reagovala proti jednostranne komentovanému vysielaniu protestom. Otvorený list podpísali aj osobnosti poľskej kinematografie ako Agnieszka Holland, Małgorzata Szumowski, Andrzej Wajda a samozrejme, Pawlikowski.
