Veľa sa uňho zmenilo. Najúspešnejšiemu českému spisovateľovi praskla pred vyše troma rokmi aorta a nedávno sa mu rozpadlo manželstvo. MICHAL VIEWEGH však neprestal písať. V prípade jeho najnovšej knihy Biomanžel kritika nešetrí chválou a tvrdí, že až s ňou je Viewegh naozaj úspešne naspäť v hre. Zpátky ve hře je totiž názov jeho predposlednej knihy, knihy poviedok. Poviedky písal preto, lebo na dlhší ako desaťstránkový text sa sústrediť nedokázal. Prišiel aj na besedu do Bratislavy a prezradil, že chystá nový román s názvom Dva muži ve člunu. Hlavnými hrdinami budú gigolo a nájomný vrah.
Naposledy sme robili rozhovor asi pred deviatimi rokmi, odvtedy ste sa veľmi zmenili. Aj vy to tak cítite?
„Aj keby sa nič nestalo, deväť rokov na človeku poznať. Ja som pred vyše troma rokmi takmer umrel, to sa musí na človeku prejaviť.“
Vaša psychická kondícia je však konečne prekvapujúco dobrá, na besede s čitateľmi ste pôsobili veľmi optimisticky, čítali ste bez problémov ukážky.
„Mám dobré antidepresíva.“ (Smiech.)
Čitateľov a čitateľky určite potešilo, že sa máte dobre.
„Áno, je to zásluha dobrej medikácie a mnohému pomôže čas. Všetci mi vraveli: Bude to trvať dva až tri roky, príroda sama vám pomôže. Beriem aj geratamy, teda lieky, ktoré berú ľudia s Alzheimerom, na podporu mozgovej činnosti. Verím, že aj to sa prejavilo. A takisto kontakt s ľuďmi a práca. Človek sa musí snažiť, jazdím autom, musím sa orientovať, nejako svoj mozog aktivizovať.“
Ako je to teraz s vašou pamäťou?
„Mám stále problém s tou krátkodobou, v tomto sú pokroky takmer nulové. Ale dlhodobá pamäť je dobrá. Najväčšie starosti mi robí zapamätať si, kde parkujem, aké mám číslo hotelovej izby, či som v reštaurácii platil, alebo neplatil, či som niekomu zavolal, keď chcel, aby som mu zavolal. Také tie bežné veci, ale to vám strašne komplikuje život.“
Michal Viewegh (54) – český spisovateľ. Je autorom takmer tridsiatich úspešných románov, noviel, kníh poviedok a fejtónov či literárnych paródií. Rok po tragickej udalosti, ktorá mu spôsobila vážne zdravotné problémy, vydal knihu Můj život po životě. Minulý rok mu vyšla zbierka poviedok Zpátky ve hře a novela Biomanžel, o ktorej prišiel porozprávať aj do Bratislavy. Pracuje na novom románe Dva muži ve člunu, ktorý by mal vyjsť na jeseň. (zdroj: FOTO - PETER PROCHÁZKA)
Pri písaní to už neprekáža?
„Pri písaní sa mi stáva bežne, že pri korektúrach nájdem napríklad dve rovnaké pasáže a neviem o tom, že tam sú. Alebo že sa mi v texte opakujú rovnaké vtipy, dvakrát, trikrát.“
K písaniu pristupujete inak ako predtým?
„Logicky sa vám zúži námetová škála. Mnoho vecí ma nepriťahuje, nejaké banálne romány o láske – to by ma nebavilo. Bavia ma medzné životné situácie, keď sa niekomu naraz zmení život alebo prežije niečo zásadné, niečo, čo vstúpi do jeho života. Toto sú veci, ktoré sú dnes pri písaní pre mňa dôležité.“
Myslíte si, že problémy so zdravím vás zmenili nielen po ľudskej stránke, ale že z vás spravili aj lepšieho spisovateľa?
„To by mali posúdiť iní, to nie som schopný povedať. Ale rád by som veril, že to, čo som stratil po technickej stránke – schopnosť chrliť vtipy, sršať humorom –, som povedzme získal v empatii, v hlbšom pohľade do situácií, pováh.“
Ak dovolíte osobnú otázku, rozpad vášho vzťahu tiež súvisí so zdravotnými problémami?
„Áno, už som to naznačil na besede a je to aj v mojom poslednom románe – pacient stráca mnoho schopností, okrem iného schopnosť taktizovať. Prestal som taktizovať a muž občas musí taktizovať, aby nehovoril žene nepríjemné pravdy. To bol ten dôvod.“
Odkedy vám praskla aorta, uvažovali ste niekedy o tom, že prestanete písať?
„Skôr som o tom uvažoval vo chvíľach, keď mi to naozaj nešlo. Keď som bol povedzme niekoľko dní v pracovni a výsledok bol nula, vtedy som sa začal obávať, že sa to môže stať, že to skrátka príde. Našťastie som tvorivú krízu prekonal a dopadlo to dobre.“
Ale nikdy ste nechceli úplne prestať. Alebo áno?
„Keby som chcel lacno žartovať, tak poviem, že mám hypotéku. Musím písať ďalej, kým to všetko nesplatím.“
Michal Viewegh stále dokáže naplniť sálu a zaujať publikum. Nebolo to inak ani nedávno v Bratislave. (zdroj: Peter Procházka)
