Film Ako básnici čakajú na zázrak mal mínusy, ešte ani nebol nakrútený:
1. Bolo by lepšie, keby nebol
Prvé sa objavilo sa už v roku 2003, keď do kín prišiel predchádzajúci diel Ako básnici nestrácajú nádej. Pretože vtedy sa stalo presne to, čo sa väčšinou stáva, keď úspešné filmové série pokračujú napriek tomu, že autentická inšpirácia už vypršala. Ďalší film o zasnívanom lekárovi, ktorý svoju plachosť k ženám úspešne zakrýva poetickým talentom, už nebolo treba. Napriek tomu vznikol, svojho hrdinu zastihol v plnej dospelosti a tváril sa presne tak, ako ku kríze stredného veku patrí. Že je svieži a moderný. No ale nebol. Tvorcovia to možno nevideli, ale všetci ostatní áno.
2. Stále to isté: Trápia ho ženy
Ukázalo sa vtedy, že diváci nepotrebujú film, ktorý by ešte aj v roku 2000 stále komentoval porevolučnú politiku a pravidlá v novom type spoločnosti. Útrapy medika Štepána Šafránka boli najzaujímavejšie, keď boli najosobnejšie. A tými najosobnejšími boli ženy. V dvadsiatke to bolo milé, v tridsiatke ešte celkom šarmantné, ale v päťdesiatke? Režisér Dušan Klein a scenárista Ladislav Pecháček napísali nový diel navzdory jasnému riziku, že sa budú opakovať. Veľa síce vyriešili tým, že zo Štěpána sa stal vdovec a zároveň otec, no zápletku postavili opäť na tom istom: oproti na poschodí býva pekná susedka...

3. Príbeh bez drámy
Po šiestykrát teda ide do kín film s hrdinom, ktorý sa pretĺka životom tak trochu bezcieľne. Nemá špeciálne plány, každodenným životom prechádza pohodovým krokom v podstate bez drámy. Na tom sa žiadne veľké kino postaviť nedá, hoci Štěpánov kamarát Kendy, o čosi ambicióznejší absolvent filmovej réžie, tvrdí, že z ich života by raz mohol vzniknúť "taký milý film".
Hm, pri takom výraze by sa každý ambiciózny filmár musel zahanbiť.
Je to zvláštne, ale predsa to ten Kendy celkom dobre vystihol. Ako básnici čakajú na zázrak je tiež taký milý film. Niekoľko vecí sa v ňom vydarilo:
1. S prirodzeným a ľahkým cynizmom
Je možné, že autorov uvoľnila skepsa, ktorá sa okolo ich projektu vytvorila. Keďže už raz nakrútili hrozný film, divákov viac sklamať nemohli. (Len producentov). Po kŕčovitom pokuse z roku 2003 našli správny tón aj správnu mieru humoru, aj cynizmus je akýsi prirodzenejší. Vôbec nič zásadné sa v ich filme neudeje, keďže však komediálny rytmus nastavili dobre, možno si to niekto ani nevšimne. Zobrazenie ženy a ženského elementu síce nebezpečne hraničí s gýčom, ale v zásade je to v súlade so Štěpánovým povahovým nastavením.


2. Iný humor
Popritom je zaujímavé, koľko českých hercov sa na toto dalo nahovoriť. V novej časti hrá okrem Pavla Kříža a Davida Matáska zástup hereckých legiend: Eva Holubová, Josef Abrhám, Rudolf Hrušínský ml., Jiří Lábus, Lukáš Vaculík, Tereza Brodská, Josef Somr, Tomáš Tomáš Töpfer. Sú to takmer všetko výborní komici a je dobré, že sa spolu s nimi vrátil do kín trochu iný druh humoru, ako je humor hřebejkovho typu. To platí napriek všetkým limitom a priemernosti, ktorú v sebe Básnici v porovnaní s modernou kinematografiou majú.
3. Nezničiteľnosť a schopnosť regenerácie
Keďže filmári sú nepoučiteľní, už aj publikum pripravili na to, že Básnici budú pokračovať. Štepán a jeho kamaráti sa vo svojom obľúbenej krčme stretávajú s trojicou dôchodcov, ktorí sú ich predobrazom do budúcnosti. A súčasne, už aj Štěpánov syn vo svojich dvanástich rokoch irituje učiteľku svojimi básničkami. Takýto koncept nie je v ničom originálny. Ak sa však raz Básnikom podarí preniesť svoj večný príbeh na ďalšiu generáciu, bude to v našej kinematografii nevídaný výkon.