Je ťažké odraziť sa od spoločenského dna a prekonať deliace čiary, hovorí MORTEN PAPE. Mladý dánsky autor napísal knihu o dospievaní na kodanskom predmestí. Plán je príbehom o integrácii naopak: hlavný hrdina drží pôst počas ramadánu a hrá futbal za somálske družstvo.
Autori sa väčšinou neradi priznávajú, že ich próza vychádza z vlastných zážitkov. Vy ste sa však ohradili, že aký hrdina, v tej knihe ste predsa vy sám!
„Áno, je to o tom, ako som vyrastal v kodanskom gete. O veľmi zvedavom, plachom a úzkostlivom chalanovi, ktorý chce od života čo najviac. Ako malý som chcel byť hercom, fascinovali ma filmy a všetko okolo kinematografie. No v škole som zistil, že sa musím tých snov a nádejí rýchlo vzdať, pretože som vyrástol vo veľmi problematickej štvrti, kde 60 – 70 percent tvorili imigranti až 61 rôznych národností.“
Ocitli ste sa medzi dvomi tábormi...
„Mnohí moji kamaráti pochádzali z rodín, ktorých rodičia nenávideli cudzincov. No ja som sa priatelil aj s cudzincami, mal som moslimských kamarátov. Napokon som si vybral moslimský tábor, pretože som rozumel ich hnevu a nenávisti voči spoločnosti a sebe samému. Spájalo nás napriek pôvodu to, že sme boli z pracujúcej triedy, z rozpadnutých rodín a vyrastali sme vo veľkom napätí. Nechceli sme byť doma a utekali sme von, kde sme si sami určovali pravidlá.“
U nás vznikajú segregované komunity aj tak, že rodičia nenechajú svoje deti chodiť do školy s rómskymi deťmi. Ak len trochu môžu, dajú ich inam.
„U nás sa to deje tiež, no moja rodina sa nemohla len tak presťahovať. Moja mama bola slobodná matka s tromi deťmi a nemali sme prostriedky ísť niekam preč.“
Obal knihy PlánNemala by práve škola sčasti vyrovnávať rozdiely?
Mnohí moji kamaráti mali veľmi slabé výsledky v škole. Ponižovalo ich, keď mali nahlas čítať alebo ísť k tabuli vyriešiť príklady. Negovali a ničili všetko, čo malo niečo spoločné so školou. Nemalo význam snívať, mohli ste sa stať prinajlepšom futbalistom alebo členom gangu, len to vám bolo dovolené.“
Pre čitateľov muselo byť nepríjemné dozvedieť sa, že zdola sa nedá vyhrabať. Že ich krajina to neumožňuje.
„Príbeh opisuje aj premenu Dánska z rozprávkovej pohostinnej krajinky na štát, ktorého vlajku pálili v arabských krajinách. Pre tú karikatúru proroka a preto, že sa krajina zapojila do vojny v Iraku.“
