Nakrúcať komorné vojnové drámy priamo v Afganistane sa stalo nepeknou lacnou módou. Dánsky scenárista a režisér Tobias Lindholm však nepodľahol plytkej atraktívnosti. Afganistan sa preňho stal metaforou a angažmán dánskych ozbrojených síl základom problému, ktorý prerastá hranice morálky aj etiky.
Stáva sa problémom filozofickým a zároveň existenčným, nabaľuje na seba ďalšie nástojčivé otázky. Ako prispievajú dánski vojaci v Afganistane k bezpečnosti a obrane svojej vlasti? Ako sa majú správať príslušníci regulárnej armády, ak sa ich protivník vyzlečie z uniformy a ukrýva medzi civilným obyvateľstvom? Ospravedlňuje pokus o riešenie „veľkých" globálnych problémov neschopnosť riešiť svoje vlastné „malé" problémy? Za čo všetko je človek v živote zodpovedný? Čo je hrdinstvo a čo zbabelosť?
Očistec alebo peklo?
Ako scenárista je Lindholm podpísaný pod vysoko hodnotenými filmovými dielami Submarino, Únos, Hon i pod novinkou Thomasa Vinterberga Komúna, ocenenou nedávno na Berlinale Strieborným medveďom. Únos o prepadnutí nákladnej lode pirátmi v Indickom oceáne aj sám režíroval. Boj je jeho druhou samostatnou réžiou.
Opäť si vybral svojich obľúbených hercov, no tentoraz účinkujú i skutoční dánski vojaci. Pilou Asbaek hrá obetavého chápavého a rozvážneho veliteľa dánskej jednotky v Afganistane Clausa Pedersena. Keď sa so svojimi mužmi dostane pod nepriateľskú paľbu, požiada o leteckú podporu. Bomby síce nepriateľov umlčia a Dánov zachránia, ale v troskách sa nájdu aj telá civilistov a Clausa obvinia z vojnového zločinu.
Bojový film sa mení na justičnú drámu, no nehľadá sa v nej pravda a nevíťazí spravodlivosť. Už len preto, lebo pojmy ako pravda, zákonnosť, spravodlivosť a správnosť majú rôznorodý, premenlivý obsah. Do značnej miery závisí aj od divákov, ich postojov a názorov. Autor nikomu nič nevnucuje, no veľmi dôrazne sa pýta. Aj to, kto je skutočným nepriateľom Clausa Pedersena a jeho mužov.
Vo filme Boj sa nehľadá pravda a nevíťazí v ňom spravodlivosť. (zdroj: Outnow.ch)V skutočnom živote
Lindholm svoj film nakrútil moderným spôsobom. Nevytvára umelecký či skôr umelý obraz skutočnosti, ale rozpráva príbeh v autentických prostrediach, s mnohými nehercami, množstvom improvizácií a bezprostrednou, takmer reportážnou kamerou. Obraz, ktorý pôsobí ako neštylizovaný a nasnímaný len mimochodom, premyslene pracuje s kompozíciou i s plánmi.
V spolupráci so strihom vtipne využíva i také prvky ako tieňohra či scény bez zvuku. Protikladom teplých zemitých farieb Afganistanu sú studené odtiene sivej, modrej a zelenej v Dánsku, kým zábery z prípravy a priebehu súdneho procesu sú farebne neutrálne. Dôležité sú ruchy a šumy, hudba zaznie až v závere, pri vynášaní rozsudku. Nie je oslavná ani optimistická či heroická, skôr smutná alebo meditatívna.
I rozprávaním a stvárnením postáv akoby Lindholm nechcel vyvolávať sympatie alebo antipatie, ale najmä motivovať diváka, aby premýšľal a zvažoval. Paralelne s dianím v cudzine predstavuje život Clausovej manželky, matky troch detí. Odlúčenie od otca a manžela pôsobí na všetkých devastujúco. Predstava, že by mal ďalšie štyri roky stráviť vo väzení, robí základný morálny problém ešte komplikovanejším.
Hoci sa odohráva v Afganistane a Dánsku, rozpráva dráma Boj kultivovane, zaujímavo, pútavo a zábavne aj o nás. O Európe. Chce naprávať krivdy celého sveta, no svojich vlastných občanov, obyčajných Európanov zaviedla do úvozu, z ktorého niet cesty von.
