Režisér Juraj Herz: Smrť si pripravujem. Mám na to právo

Majster hororu a čiernej komédie sa nechal pitvať. V knihe spomienok však nepovedal všetko

Juraj Herz (81) sa narodil v Kežmarku . Vyštudoval ŠUP v Bratislave, réžiu a bábkoherectvo na DAMU v Prahe. Pôsobil v pražskom divadle Semafor a  na Barrandove, v  roku 1987 emigroval. Nakrútil vynikajúce, dnes už kultové filmy ako Petrolejové lampy, Spalovač mrtvol, Upír z Feratu, Sladké hry minulého leta a mnohé ďalšie. Zatiaľ jeho posledným veľkým filmom bol Habermanov mlyn (2010). Nedávno vydal autobiografickú knihu Autopsia (pitva režiséra).(Zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)

Koncentračný tábor má svoj čierny humor. Tak to cíti slávny režisér JURAJ HERZ, i keď dodnes sa mu takúto hororovú komédiu nepodarilo nakrútiť. Dal však filmovému svetu veľa iných skvostov. Nielen o nich rozpráva v knihe spomienok, ktorú nedávno predstavil aj v Bratislave.

Mali ste chuť vracať sa k intímnym momentom vo svojom živote?

„Hneď na začiatku knihy upozorňujem, že niektoré udalosti z nej vynechávam. Vlastne som ju ani nechcel písať, ale nakoniec ma môj do᠆brý priateľ Honza Drbohlav, s ktorým som robil minulý film, presvedčil. Trvalo to dva a pol roka. Zakaždým si sadol oproti mne, vytiahol diktafón a ja som rozprával. Niekedy pri tom aj zaspal, ale ja som neprestal, vedel som, že si to doma pustí a prepíše.“

Čo ste do knihy nedali?

„Niektoré pasáže sa mi zdali príliš intímne. Týkalo sa najmä žien, vlastne, výlučne žien. Hoci ženy predstavovali veľkú časť môjho života, o nich v knihe veľa nie je.“

Dali sa oddeliť od ostatných udalostí?

„Bolo mi to ľúto, ale nedalo sa nič robiť. Museli by sa tam objaviť konkrétne mená a situácie, a to som nechcel.“

Kedy ste ženy začali intenzívne v živote vnímať?

„Myslím, že už v útlom detstve, veď už päť-šesťroční chlapci bývajú veľmi zvedaví. A dievčatá ešte viac. Samozrejme, chceli, aby sme sa hrali na doktora, priniesli všelijaké hračkárske prístroje a hadičky, aby som ich vyšetroval a tak. Tam sa to začalo. Záujem vychádzal skôr od nich.“

A čo vy?

„Veľmi som tomu nerozumel. Bol som zamrznutý asi tak do pätnástich. Vtedy sa mi zapáčilo jedno dievča a dovolilo mi, aby som ho pobozkal. Problém bol, že hneď chcelo jazýčkovú, lenže ja, nevediac, že také čosi existuje, som si myslel, že ma tým jazykom odstrkuje a urazil som sa. Potom na strednej škole to už bolo so mnou divokejšie. Riaditeľ upozorňoval dievčatá, pozor, je tu jeden váš spolužiak Juraj Herz, tak na toho si dávajte veľký pozor. Nemohol mi urobiť väčšiu reklamu.“

Ešte predtým ste ako dieťa boli v koncentračnom tábore. Nevracalo sa vám k tejto téme ťažko?

„Ťažko znášam skôr to, že mi v živote išlo o to, aby som nakrútil film z toho prostredia, ale nedovolili mi urobiť taký, aký som chcel. To znamená čiernu komédiu z pohľadu desaťročného chlapca. Tak, ako som to zažil. Túžil som zachytiť presne tú atmosféru. Je to pre mňa stále to najdôležitejšie.“

Čo si pod ňou predstaviť?

„Bolo nás tam vtedy niekoľko desiatok chlapcov. Šesťdesiat Rómov, dvadsať Slovákov, dvaja Francúzi, jeden Poliak. Dali sme sa nejako dohromady. Rómovia už predtým strávili istý čas v ženskom tábore a rozprávali nám, že ich rómske ženy využívali ako mužov. Takže sme sa od nich dozvedeli veci, o ktorých sme ešte nič netušili. S veľkou chuťou a radosťou nám neskúseným vysvetľovali, čo sa ako robí a aké to bolo. Bola to medzi nami jedna z veľkých tém. A má svoj čierny humor. No prežili sme aj situácie, ktoré boli viac čierne než humorné.“

Aj vtedy ste to tak cítili?

„Viete, my sme to nevedeli prežiť v trúchlení, smútku. A nejako sme museli. Aj potom, keď sme sa vrátili. Napríklad ja som ešte rok nesmel do školy. Lebo som sa naučil organizovať, čo znamenalo kradnúť. Napríklad z obrovských hromád červenej repy na poli. Potom sme sa z nej strašne najedli. Odvtedy ju nemôžem ani cítiť.“

Žeby sa tam začal váš vzťah k hororu a krvi?

„To neviem (smiech). Vlastne, ja ani nemám ku krvi zvláštny vzťah. Nebojím sa jej, ale nemám rád horory, kde tečú kýble krvi, páčia sa mi také, kde funguje pocit strachu, kde psychicky pôsobia na človeka tak, že je vyľakaný a cíti sa úzkostne.“

Poznáte taký stav aj z detstva?

„Ako úplne malý som mal strašný strach z kominárov. Ale inak si nepamätám, kedy by som sa bál.“

Dostali ste sa do koncentráku, hoci vaša rodina konvertovala a dala sa pokrstiť. Ako to dnes vnímate?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami.
  2. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  3. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  4. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  5. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  6. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  7. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  8. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  10. Cíťte sa v priestore príjemne
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 159
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 596
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 236
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 138
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 924
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 481
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 724
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 411
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 069
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 693

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.

SVET

Trump vymenil ľudské práva za vysnívaný múr

Prezident zakázal transrodovým ľuďom slúžiť v armáde.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Maliar Šille: Pred Mickey Mousom sa nedá ujsť. Je za tým krutý biznis

V Kunsthalle má Erik Šille veľkú výstavu plnú popkultúrnych postavičiek.

Mercury Prize sa na seba snaží upozorniť. Nominovala Eda Sheerana

Kto nahral britský album roka? Pozrite si nominácie na najprestížnejšiu hudobnú cenu.

Ak beriete život ako muzikál, tento film je pre vás

Do kín prichádza Baby Driver. Triler, v ktorom hrá neustále hudba.

O knihách

Recenzia knihy Antihrdina: Ľudstvo je definitívne v keli

Alexandra Salmela románom Antihrdina prekročila obmedzenia slovenskej literárnej pece.