Kniha Deväť životov odhaľuje skrytý život prekladateľov aj doby, v ktorej žili.
Prekladateľ sedí väčšinu času doma sám s knihou a so slovníkmi nad textami. Tak trocha ako pustovník užívajúci si i trpiaci samotou. Piple sa so slovíčkami, významami, synonymami, konotáciami a kontextom. Zanietene komunikuje prostredníctvom svojich prekladov cudzích viet.
No prekladateľ býva často aj šéfredaktor, pedagóg, riaditeľ vydavateľstva, diplomat. Tvorí mosty medzi kultúrami, je vyslancom slovenskej kultúry, alebo ako hovorí Ján Vilikovský na základe svojej skúsenosti veľvyslanca vo Veľkej Británii: je trocha lepším poštárom, správcom taxislužby pre navštevujúcich sa politikov.
Prekladatelia sú služobníci, v každom prípade.
Ako superhrdinovia
V Kalligrame o nich vyšla kniha Deväť životov. Jej názov znie ako dobrodružný film alebo seriál, v ktorom vystupuje superhrdina alebo superhrdinka a vďaka svojim deviatim životom zachraňuje svet, nastoľuje spravodlivosť, bojuje proti zlu.
Je to však aj skvelý názov pre knihu, ktorej editori nechali pomocou niekoľkých otázok voľne hovoriť postavy, prekladateľov, hrdinov literárneho života o svojom rodinnom zázemí, o svojich cestách k prekladu, o osudoch, zápasoch, pochybnostiach, presvedčení, úspechoch i pádoch. Spájala ich doba, no často rozdeľoval ich postoj k nej. Tými prekladateľmi sú Michaela Jurovská, Ján Vilikovský, Karol Wlachovský, Jozef Kot, Jarmila Samcová, Viera Hegerová, Ladislav Šimon, Juraj Andričík, Emil Charous a dialógy s nimi vedú Gabriela Magová, Radoslav Passia a Vladimír Barborík.
Vďaka osobným výpovediam respondentov sa pred nami črtajú obrysy druhej polovice dvadsiateho storočia, jeho prelomové roky s presahom až do súčasnosti. Množstvo zabudnutých detailov, zaujímavostí, ale aj typických javov doby.
Zrazu ich vidíme plastickejšie – prekladateľov i roky, v ktorých vyrastali. Z rozhovoru s Jozefom Kotom či Jaroslavou Samcovou sa pred nami črtajú dávne zákutia Bratislavy, Petržalky, zážitky z detstva.
Ján Vilikovský prekladá z angličtiny. (zdroj: FOTO - PETER PROCHÁZKA)Na to si už nepamätáme
Od Viery Hegerovej sa dozvedáme o tom, čo v živote mesta znamenala vojna, päťdesiate roky, šesťdesiate. Ku každodennosti vtedajšieho literárneho života patrili aj kontroly, cenzúra, ideologické požiadavky socialistickej krajiny, dokonca zákazy. Spomínajú ich Jarmila Samcová, Michaela Jurovská, ale aj ďalší.
Zahĺbení do aktuálnych mantinelov si na to dnes už nespomíname.
Kniha Deväť životov hovorí o dobe priamo, no aj v náznakoch a utajene. Ako v dobrej beletrii, to, čo je napísané, ožíva mimo textu. Napätie sa v texte stupňuje vďaka protichodným názorom a životným postojom, vďaka rozdielnosti morálnych imperatívov.
Mnohé ostáva nedopovedané. Napokon, výber respondentov ovplyvnila aj ich ochota hovoriť o sebe. Trocha to škrie. Bolo by dobré vedieť, čo by povedali tí, čo sa rozhodli radšej mlčať.
Autorka je prekladateľka
Autor: Renáta Deáková
