Akoby stres ani nepoznal. Karol Machata vždy prinášal do svojich úloh ľahkosť, hovorí jeho kolega Marián Geišberg
„Vyslovujem úprimnú sústrasť všetkým Slovákom, pretože Machata, to bol náš najväčší herec,“ hovorí Marián Geišberg. Vybrať jednu z legendárnych úloh zosnulého herca ani nedokáže: „Bolo ich nesmierne veľa. Machata, on bol škola herectva. Každý chlapec z VŠMU sa chodil tajne pozerať na Machatu a túžil sa ním trochu stať.“
Mladí herci sa od Machatu mohli učiť, že divadlo potrebuje pokoru a profesionalitu. Pochádzal zo silnej generácie Ladislava Chudíka a Leopolda Haverla. „Boli to ľudia, ktorí považovali divadlo za chrám a vedeli, že kostol potrebuje aj silnú výpoveď. Nejde len o to, aby herec na doskách pobavil,“ vysvetľuje Geišberg.
Zomrel herec Karol Machata Čítajte Machatovou najväčšou prednosťou bolo podľa neho to, že nikdy na javisku nepôsobil tak, akoby bol v strese. Do svojich postáv vnášal ľahkosť, no na každú úlohu sa poctivo pripravoval. "Naša kolegyňa Božidara Turzonovová často spomínala, ako ho vídala za oknami jeho domu učiť sa po večeroch texty," vraví Geišberg.
Z divadla Machata v deväťdesiatych rokoch odišiel a už sa tam nikdy nevrátil. „Bol to veľmi hrdý človek. Dôvodom odchodu môže byť niekedy nedocenenie,“ hovorí Geišberg. Machatu za veľkého herca totiž považovali hlavne jeho kolegovia, ale s oficiálnymi inštitúciami stále bojoval.
„Herecký život, ten on podľa mňa prežil naplno. A keď divadlo začalo upadať, radšej odišiel. Veľakrát ho volali hosťovať, no vždy odmietol. Chodieval len do rozhlasu, tam sa v samote mohol stretnúť s kolegami,“ dopĺňa Geišberg.
