Machata v SND už nezažil režisérov ako Ján Jamnický či Ferdinand Hoffman, ktorí pôsobili v SND do roku 1945. Celú svoju kariéru však spolupracoval s veľkými osobnosťami ako Jozef Budský, Tibor Rakovský, Karol L. Zachar či Pavol Haspra.
„Čoho sa dotkol, to rozosmial, rozspieval alebo tragicky predstavil, nech už to boli postavy zo širokej ľudovej pospolitosti alebo z vyšších stavov,“ opisuje divadelný teoretik Ladislav Lajcha.
Machatova empatia robila podľa neho z predlôh vždy plnokrvné charaktery, ostatným hercom nepriamo ukazoval aj to, čo všetko sa dá urobiť s telom. Hral v množstve komédií, pre ktoré sa kostýmy už ani nešili niťami ale dratvami, aby vydržali aj stovku repríz. Shakespearove Veselé panie z Windsoru, Moliérov Meštiak šlachticom, Goldoniho Vejár patrili medzi dobové hity.
Machatov Geľo Sebechebský sa smial šibalsky a rozmarne, svoje kúsky vystrájal s chuťou a potešením. Doberal si ľudí bez náznaku zloby. Svojim elánom však vládal Machata dať aj životnú presvedčivosť aj vznešenej vzbure Karola Moora zo Schillerových Zbojníkov. Keď hral básnika Jelenského z Palárikovo Inkognita, jeho lahodný hlas prekonával priamočiaro vyslovované vlastenecké myšlienky dramatika tak, že nezneli naivne.
Aj Machatov Cyrano mal romantický koreň. „Hovoril nežne a lahodne, mäkko a smutnokrásne. Priam láskal slová a jeho monológy sa blížili k operným áriám. Išlo mu o česť a dobré meno, menej v ňom bolo mušketierstva a fanfarónstva. Niesol v sebe smútok a únavu,“ opisoval Lajcha.
Jeho Hamlet zas žil predovšetkým pomstou, monológ Byť či nebyť hovoril ako v tranze. V Othellovi Machatu netradične obsadili do postavy intrigána Jaga. Herec tejto postave vzal démonickosť, akékoľvek vonkajšie znak zjavného zla- bol dokonale civilný, rafinovaný hráč hrajúci rafinovanú šachovú partiu. Jeho Hapragnon bol zas viac komediálny ako chorobne lakomý.
Z Machatovho Ada v Hubačovej Starej dobrej kapele z roku 1984 žiarila dobrota a láskavosť. Len sa rozdať, byť nejnenápadnejší. Jeho poslednou úlohou v SND bol Kreon v Jeffersovej tragérii Médea, barbarka z Kolchidy.
Podľa Lajchu Karol Machata ako posledný mohykán pripomínal veľkú generáciu, ktorej bol nepísaným nevyhláseným vrcholom.












